článok v Denník N: O registrovaných partnerstvách inak

[h111]

O registrovaných partnerstvách inak
Denník N
Zdroj:


Registrované partnerstvo môže získať väčšiu podporu verejnosti, ak nebude chápané ako rovnocenná alternatíva manželskému zväzku
V týchto dňoch sa opäť intenzívnejšie diskutuje o možnosti či nutnosti vytvorenia inštitútu registrovaných partnerstiev. Citlivé témy vyžadujú otvorené mysle a veľkorysé srdcia na oboch stranách etického a politického rozdelenia, a ich konštruktívne adresovanie sa nezaobíde bez zmysluplného občianskeho dialógu. Ak to dokážeme, zmenšíme tým okrem iného manévrovací priestor osobám a stranám trpiacim demokratickým deficitom, ktorých cieľom nie je budovanie slobodnej, pokojnej a spravodlivej spoločnosti. Nad otázkou rovnakopohlavných manželstiev a registrovaných partnerstiev som sa začal vážnejšie zamýšľať približne pred pätnástimi rokmi. Prispeli k tomu aj masívny dúhový pochod na newyorskom Manhattane, ktorého časť som ako náhodný prizerajúci videl v lete 2003, a legalizácia rovnakopohlavných zväzkov v americkom štáte Massachusetts o rok neskôr. Počas študentských rokov na Chicagskej univerzite som navštevoval progresívnu protestantskú cirkev, ktorá na jednej strane nebola aktivistická a na strane druhej bola prívetivá voči osobám s neheterosexuálnou orientáciou. Už je to takmer štvrťstoročie, čo dlhoročná pastorka tohto cirkevného spoločenstva požehnala vzťah lesbického páru – dnes tieto ženy žijú v manželskom zväzku a sú aktívne zapojené do života cirkvi. Jedna z nich je ordinovanou duchovnou pôsobiacou v oblasti klinického profesionálneho poradenstva.
DON BROWNING
O tejto téme som prečítal málo kníh, aby som sa mohol pasovať do roly odborníka, no dosť na to, aby som poznal argumenty na oboch stranách debaty a dokázal si vytvoriť informovaný názor. Mojím zdrojom informácií a poznatkov neboli len knihy, ale aj ľudia homosexuálnej orientácie – niektorí patria medzi mojich priateľov. Skôr zmienený cirkevný zbor navštevoval aj Don Browning (1934 – 2010) – slovutný profesor Chicagskej univerzity a popredný odborník na otázky manželstva a rodiny. Paradoxne, moje zmýšľanie o téme rovnakopohlavných vzťahov v minulosti silne ovplyvnil práve on, najmä jeho komentár The Liberal Case Against Same-Sex Marriage (Liberálny argument proti manželstvu osôb rovnakého pohlavia) uverejnený v denníku New York Times v roku 2004. Nebolo toho málo, v čom som s profesorom Browningom nesúhlasil – napokon, on sa považoval za protestantského liberála a ja za priateľského kritika tejto tradície, no v otázke manželstva sme sa v zásade zhodli. Spoločné konverzácie boli vždy zaujímavé a nesúce sa v zdvorilostnom duchu – Don Browning bol človekom nielen veľkých myšlienok, ale aj šľachetného srdca. V závere vyššie zmieneného článku Browning uvádza: „Manželstvo osôb rovnakého pohlavia mení účel zákona. Ten už nebude viac slúžiť – v spolupráci s ďalšími súčasťami spoločnosti – k smerovaniu správania a socializácie k dosiahnutiu syntézy dobier. Rozšíri manželské privilégiá pre určité skupiny sexuálnych priateľstiev, zatiaľ čo mnohých iných od seba vzájomne závislých opatrovateľov vylúči. Skôr než rozšíriť štatút a privilégium manželstva pre páry rovnakého pohlavia a potom postupne pre ďalšie formy starajúcich sa vzťahov (ktoré bude logika diktovať), mali by sme nájsť alternatívne spôsoby uspokojovania potrieb závislosti párov rovnakého pohlavia, vzájomne závislých priateľov, a od sebe závislých avšak slobodných príbuzných.“
RIEŠENIE
Zo známych dôvodov nie je v súčasnosti téma rovnakopohlavných manželstiev príliš aktuálna – v Spojených štátoch amerických a ani na Slovensku. Krajiny sa rozhodli túto otázku riešiť po svojom. To však neznamená, že by sme mali prestať premýšľať nad významom manželstva a či je najlepšie túto inštitúciu zrušiť (privatizovať), rozširovať alebo zachovať jej tradičnú formu – čo v roku 2014 urobilo Slovensko. Rozumné argumenty sa objavujú na všetkých troch frontoch komplexnej debaty; mňa osobne presvedčili tie, ktoré obhajujú chápanie manželstva ako exkluzívneho zväzku jedného muža a jednej ženy. V slovenskom kontexte mnohí zástancovia tradičného manželstva nepodporujú ani myšlienku registrovaných partnerstiev. Vytvorenie inštitútu registrovaného partnerstva môže získať väčšiu podporu verejnosti, ak registrované partnerstvo nebude chápané ako rovnocenná alternatíva manželskému zväzku, ale ako právny rámec naplnenia reálnych potrieb a uľahčenie života osobám, ktoré sa rozhodli žiť v záväznom, milujúcom a vzájomne závislom – sexuálnom alebo nesexuálnom – vzťahu. Zástancovia exkluzívnej formy registrovaných partnerstiev by mali byť schopní presvedčivo odpovedať na rovnakú otázku, akú Browning položil zástancom inkluzívnejšej formy manželstva: „...či udelenie manželských benefitov pre páry rovnakého pohlavia spôsobuje nespravodlivosť pre iné ľudské usporiadania, v ktorých sa ľudia starajú jeden o druhého: brat opatrujúci chorého brata, mladšia dcéra starajúca sa o starnúcu matku, dve staršie ženy zdieľajúce spoločné zdroje bez toho, aby mali sex. Prečo privilegovať partnerov vo vzťahoch sexuálnych, a nie tých, ktorí sú v skutočnosti jeden od druhého závislí?“ Vytvorenie inkluzívnej, širšie chápanej formy inštitútu registrovaného partnerstva sa javí nielen ako spravodlivejšie, ale v súčasnosti aj spoločensky a politicky priechodnejšie riešenie požiadaviek časti slovenskej LGBTI komunity a ich podporovateľov ako inštitút obmedzený na neheterosexuálne páry. Samozrejme a pochopiteľne, aj tento návrh bude mať svojich kritikov.
NEVYHNUTNOSŤ
Schopnosť hľadania a nachádzania znesiteľných kompromisov je absolútnou demokratickou nevyhnutnosťou a spolu s „win-win“ mentalitou je niečím, čo v našej kultúre potrebujeme rozvíjať. Bezhlavé presadzovanie záujmov a ani tvrdohlavé zastávanie pozícií nie sú cestou k vytvoreniu toho, čo Martin Luther King, Jr. nazval „beloved community“ (milovaná komunita). Podobne, ako referendum o rodine nebolo len o výsledku, aj sobotňajší Dúhový PRIDE Bratislava bol okrem iného zaťažkávacou skúškou sily demokratického temperamentu a veľkosti ľudského ducha. Ak by sme výsledok tejto skúšky mali hodnotiť podľa príspevkov a reakcií na najpopulárnejšej sociálnej sieti, tak potom sme ju nezvládli. Zvládneme ju vtedy, keď nebudeme vo svojich názoroch a postojoch vychádzať z predpokladu vlastnej neomylnosti, ale budeme usilovne hľadať pravdu (aj) v zdanlivom alebo skutočnom omyle nášho názorového protivníka a omyl v tom, čo my a naši myšlienkoví spolupútnici považujeme za pravdu. Zvládneme ju tiež vtedy, keď sa stane pre nás dôležitejšie ukázať rešpekt a úctu osobe, s ktorej názorom nesúhlasíme, ako vyhrať argument za cenu jej persifláže a poníženia. Jasným indikátorom, že sme skúšku zvládli, bude, keď slovenské denníky nebudú musieť zamykať internetové diskusie k témam ako dúhový pochod a internetové fóra sa stanú bezpečným priestorom zmysluplnej výmeny názorov. Absencia inštitútu registrovaných partnerstiev celkom iste nepatrí medzi najpálčivejšie problémy, ktoré Slovensko v súčasnosti kvária. Rozumná diskusia o forme, parametroch a najlepšom názve tohto inštitútu a jeho následné vytvorenie však môže byť prínosom pre iné ako manželské zväzky a spoločnosť ako celok. Ak sa Slovensko rozhodne takýto inštitút vytvoriť, práva a benefity s ním spojené by nemali byť limitované na partnerstvá dvoch osôb rovnakého pohlavia v sexuálnom vzťahu, ale by mali byť prístupné aj pre iné typy zväzkov dvoch osôb, ktoré spája záväzok, láska a vzájomnosť.
Rozumná diskusia o forme, parametroch a najlepšom názve tohto inštitútu a jeho následné vytvorenie však môže byť prínosom pre iné ako manželské zväzky a spoločnosť ako celok.
ĽUBOMÍR MARTIN ONDRÁŠEK

[jurov]

Rozšírenie zdôvodnenia registrovaných zväzkov mimo homosexualitu by bolo veľmi dobré.

Ale neviem či tú latku na diskusie nenasadil príliš vysoko. Aj tuná máme napríklad tému k prajdom, podstatne civilnejšiu diskusiu ako na oných "sociálnych sieťach" ale stále nie som o nič múdrejší čo je vlastne ten názor ktorý by sme si mohli vymeniť, komu vlastne čo vadí a škodí...