Fórum & SocialNet

[h111]

Katarína Filová, Pravda 04.06.2017 15:00


Slovensko sa veru nemá čím chváliť. Legislatíva, ktorá by zabezpečila rovnoprávne postavenie lesbám, gejom, bisexuálnym, transrodovým a intersexuálnym ľuďom (LGBTI), u nás pokrivkáva, z medzinárodného porovnania európskych krajín sme vyšli podpriemerne.

Dôvodom sú nielen platné zákony, ale aj postoj politikov k tejto problematike.

Rebríček európskych krajín, ktoré sú k LGBTI osobám najotvorenejšie, zostavila asociácia ILGA-Europe. Slovensko skončilo na 31. mieste spomedzi 49 hodnotených krajín. Podobne dopadlo napríklad Gruzínsko, Taliansko, Rumunsko či Bulharsko. Česká republika nás predbehla len o dve priečky, patrí jej miesto číslo 29. Spomedzi krajín V4 vyšlo z bodovania najlepšie Maďarsko (19. miesto) a najhoršie Poľsko (37. miesto).

Autori prieskumu udeľovali body podľa viacerých kritérií – platné zákony, postavenie LGBTI menšiny v spoločnosti, boj proti diskriminácii, možnosti v rámci rodinného života či opatrenia proti nenávistným prejavom. Najtolerantnejšou krajinou je podľa tohto hodnotenia Malta, nasledujú Nórsko a Spojené kráľovstvo. Na chvoste skončil Azerbajdžan a predposledné miesto patrí Rusku.

Dôvodov, prečo sa Slovensku na tzv. dúhovej mape ušla nelichotivá pozícia, je viacero. Podľa asociácie ILGA-Europe za to môže aj postoj politikov. Spomenula napríklad, že v programovom vyhlásení vlády nie je ani zmienka o LGBTI komunite. Pozornosti aktivistov neušiel ani prejav predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) na stretnutí zástupcov biskupov zo strednej a z východnej Európy, ktoré sa konalo vlani v septembri. Danko vtedy vyhlásil, že urobí všetko pre to, aby sa práva LGBTI ľudí na Slovensku nepresadzovali.

O ďalšie body sme prišli pre možnosti sexuálnej menšiny v rámci rodinného života – povolené nemá sobáše, registrované partnerstvá ani adopcie detí. Zdôraznená je aj definícia manželstva v ústave, podľa ktorej ide o jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Naopak, ako pozitívum prieskum vyzdvihol napríklad to, že štát nezakazuje zhromaždenia príslušníkov LGBTI komunity. Zákon tiež odmieta diskrimináciu pre sexuálnu orientáciu v zamestnaní, vo vzdelávaní či v prístupe k zdravotnej starostlivosti.

Slovensko bolo v reporte ohodnotené 28 percentami bodov. Na porovnanie, víťazná Malta získala 88 percent. Priemerné európske skóre predstavuje 38 percent, v prípade členských krajín Európskej únie je to ešte o desať percent viac.

Na dodržiavanie práv LGBTI ľudí dohliada na Slovensku rada vlády pre ľudské práva. Tá je garantom dokumentov, ktoré určujú na niekoľko rokov dopredu, ako sa Slovensko postaví k otázkam tejto menšiny. Jedným z nich je Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv. Úlohu vypracovať ju prijala ešte vláda Ivety Radičovej v novembri 2011, napokon ju odklepla Ficova vláda v roku 2015. Stretlo sa to vtedy s veľkým krikom zo strany cirkví – nepáčilo sa im, že sa dokument zaoberá aj sexuálnymi menšinami.

Návrhy tejto stratégie by sa mali postupne dostávať do praxe. Hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla potvrdil, že rezort pokračuje v hľadaní možností, ako zabezpečiť rovnosť v právach pre všetkých vrátane LGBTI ľudí. Ako ďalej priblížil, v súčasnosti sa pripravujú podklady pre možnú rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, ktorej súčasťou by bola aj oblasť LGBTI. Rezort však na to bude potrebovať podporu ďalších politických partnerov.

„Avšak bez ohľadu na to máme záujem venovať sa istým životným situáciám, kde dnes páry, ktoré nie sú zosobášené, sú istým spôsobom hendikepované. O tomto chce ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská do budúcnosti hovoriť s politickými partnermi,“ dodal Bubla.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva po zverejnení „dúhovej mapy“ skonštatovalo, že je potrebné zvyšovať povedomie o problematike LGBTI. „Podporujeme najmä tie aktivity, ktoré otvorene hovoria o potrebe ochrany a podpory práv LGBTI osôb, akými sú napríklad Dúhové pochody, ktoré demonštrujú potrebu reflektovania na uznanie týchto osôb ako plnohodnotných obyvateľov. Veríme, že sa v dohľadnej dobe uskutoční konečné prijatie a akceptácia Akčného plánu LGBTI osôb a na základe tohto plánu dôjde k posilneniu práv a postojov smerom k LGBTI osobám,“ uviedol pre Pravdu mediálny tím strediska.

Za čo sme získali body v dúhovej mape

Rovnoprávnosť a boj proti diskriminácii
[*]Zákaz diskriminácie v zamestnaní
[*]Zákaz diskriminácie v prístupe k službám
[*]Zákaz diskriminácie v prístupe k vzdelaniu
[*]Zákaz diskriminácie v prístupe k zdravotnej starostlivosti
[*]Zásada rovnakého zaobchádzania
Rodinný život
[*]Transrodoví ľudia sa môžu sobášiť s osobami opačného pohlavia
[*]Zločiny z nenávisti a nenávistné prejavy
[*]Zákaz zločinov z nenávisti
[*]Zákaz nenávistných prejavov
[*]Právne uznanie pohlavia a telesná integrita
[*]Možnosť zmeny mena
[*]Možnosť legálneho uznania zmeny pohlavia
Spoločenský život
[*]Verejné podujatia sú povolené, žiadne štátne prekážky v slobode zhromažďovania
[*]Asociácie a združenia sú povolené
[*]Sloboda prejavu
Azylová politika
[*]Možnosť získať azyl, ak je človek pre svoju sexuálnu orientáciu v krajine pôvodu ohrozený

Martin Macko z Iniciatívy Inakosť si myslí, že mapa pomerne presne zachytáva, ako sú na Slovensku garantované v zákonoch ľudské práva LGBTI osôb. „Ukazuje, že v oblasti rodinného práva výrazne zaostávame za európskymi susedmi, lebo naše zákony neumožňujú párom rovnakého pohlavia vyriešiť základné právne otázky spolužitia,“ povedal Macko.

„Mapa dokázala aj to, že drobný pokrok je možný aj za tejto koalície a nie je preto dôvod na rezignáciu a pasívne čakanie na lepšiu budúcnosť. Ministerke Žitňanskej sa totiž podarilo minulý rok presadiť uzákonenie trestnosti verbálnych prejavov nenávisti pre sexuálnu orientáciu,“ dodal Macko.

Sociológa Michala Vašečku výsledky „dúhovej mapy“ neprekvapili. „Slovensko je stále pomerne konzervatívne – menej ako Rusko, Ukrajina či niektoré kaukazské krajiny, na druhej strane sme výrazne konzervatívnejšou krajinou ako napríklad susedná Česká republika. Zdá sa, že pohľad na LGBTI sa čoraz viac polarizuje – ubúda ľudí, ktorí nemajú na túto tému žiadny názor a spoločnosť sa rozdeľuje na dva tábory,“ myslí si sociológ.

Podľa jeho slov je za to zodpovedné aj referendum o rodine, ktoré sa konalo v roku 2015. „Prešli dva roky a diskusia na dôležité témy sa takmer celkom utlmila. Výsledky "dúhovej mapy“ môžu byť dôsledkom toho, že táto téma sa ukázala byť pre mnohých až toxickou a už sa k nej nechcú vracať. Diskusia je natoľko polarizujúca aj naprieč rodinami a priateľmi, že ľudia už o tom nechcú debatovať," uzavrel Vašečka.erejné podujatia sú povolené, žiadne štátne prekážky v slobode zhromažďovania
Asociácie a združenia sú povolené
Sloboda prejavu
Azylová politika

Možnosť získať azyl, ak je človek pre svoju sexuálnu orientáciu v krajine pôvodu ohrozený
Martin Macko z Iniciatívy Inakosť si myslí, že mapa pomerne presne zachytáva, ako sú na Slovensku garantované v zákonoch ľudské práva LGBTI osôb. „Ukazuje, že v oblasti rodinného práva výrazne zaostávame za európskymi susedmi, lebo naše zákony neumožňujú párom rovnakého pohlavia vyriešiť základné právne otázky spolužitia,“ povedal Macko.

„Mapa dokázala aj to, že drobný pokrok je možný aj za tejto koalície a nie je preto dôvod na rezignáciu a pasívne čakanie na lepšiu budúcnosť. Ministerke Žitňanskej sa totiž podarilo minulý rok presadiť uzákonenie trestnosti verbálnych prejavov nenávisti pre sexuálnu orientáciu,“ dodal Macko.

Sociológa Michala Vašečku výsledky „dúhovej mapy“ neprekvapili. „Slovensko je stále pomerne konzervatívne – menej ako Rusko, Ukrajina či niektoré kaukazské krajiny, na druhej strane sme výrazne konzervatívnejšou krajinou ako napríklad susedná Česká republika. Zdá sa, že pohľad na LGBTI sa čoraz viac polarizuje – ubúda ľudí, ktorí nemajú na túto tému žiadny názor a spoločnosť sa rozdeľuje na dva tábory,“ myslí si sociológ.

Podľa jeho slov je za to zodpovedné aj referendum o rodine, ktoré sa konalo v roku 2015. „Prešli dva roky a diskusia na dôležité témy sa takmer celkom utlmila. Výsledky "dúhovej mapy“ môžu byť dôsledkom toho, že táto téma sa ukázala byť pre mnohých až toxickou a už sa k nej nechcú vracať. Diskusia je natoľko polarizujúca aj naprieč rodinami a priateľmi, že ľudia už o tom nechcú debatovať," uzavrel Vašečka.