Konštantín a Metod boli humanisti - blog Ericha Mistrika

[h111]

Konštantín a Metod boli humanisti


Konferencia biskupov Slovenska odmieta humanizmus – lebo vraj protirečí Ústave Slovenskej republiky. Podľa nej teda Cyril a Metod neboli humanisti, ale len kresťanskí misionári.

Žiadame, aby školský vzdelávací program neobsahoval povinné témy súvisiace s „výchovou v duchu humanizmu“. Odôvodnenie: Ústava Slovenskej republiky v preambule uvádza, že slovenský národ sa opiera o cyrilo-metodské duchovné dedičstvo. Humanizmus je ideológia, ktorá je v rozpore s týmto odkazom... – Tieto vety bola schopná napísať Konferencia biskupov Slovenska, vrcholný orgán rímsko-katolíckej cirkvi na Slovensku.

Dlhodobé ťaženie rímsko-katolíckej cirkvi o presadzovanie svojej ideológie do všetkých oblastí spoločenského života dosahuje svoj ďalší vrchol – už bola dokonca schopná žiadať odstránenie výchovy v duchu humanizmu.

Nevšímajme si iné vety v preambule Ústavy SR, ktoré majú v sebe zakotvené humanistické posolstvo a ktoré si KBS nevšimla. Pozrime sa radšej na cyrilo-metodské dedičstvo, na ktoré sa odvolávajú.

Čo dnes považujeme za podstatu misie Konštantína a Metoda? Vznik samostatnej cirkevnej provincie, vytvorenie písma na zápis staroslovienčiny, preklad náboženských spisov, spracovanie civilného systému práva pre Veľkú Moravu a vznik cirkevného učilišťa.

Za jeden z vrcholných výsledkov ich krátkej misie sa považuje úvod k Biblii, ktorý napísal Konštantín – teda výnimočná báseň, známy Proglas. A práve Konštantínov Proglas protirečí tvrdeniu Konferencie biskupov Slovenska.

Hlavnou myšlienkou Proglasu je nevyhnutnosť, aby každý človek poznal Bibliu. Pri postupnom zabúdaní na mnohé z antickej vzdelanosti fungovala v tom čase Biblia ako vrchol a súhrn ľudského poznania sveta. Cyril a Metod nemohli (a určite ani nechceli, lebo im to bolo prirodzené) prekročiť rámec kresťanstva, pretože v ranej stredovekej Európe bolo kresťanstvo nositeľom vzdelanosti. Je preto pochopiteľné, že Proglas hovorí o božom slove, o knihách hospodinových a pod.

Ale hlavná myšlienka Proglasu je v iných, notoricky známych veršoch:

Žiadna duša bez písmen vedomia nemá o tom Božom zákone.
A ešte väčšmi od človeka z kameňa je mŕtva duša, každá duša bez písmen.
Tak ako semä, ktoré padlo na nivu, tak isto každé ľudské srdce na zemi dážď Božích písmen potrebuje pre seba.
Lebo sú nahé bez kníh všetky národy. (kurzíva – Erich Mistrík)


Tieto verše pochopiteľne hovoria o viere v kresťanského boha. Ale kladú dôraz na niečo iné – na to, aby každý človek mal možnosť čítať Bibliu. Konštantín zdôvodňuje, že čítať Bibliu treba preto, aby sme poznali boha – ale zároveň argumentuje, že bez vzdelania (bez čítania) nepremôžeme nepriateľov, budeme mŕtvymi dušami, budeme bezmocní a slabí. Veď práve kvôli tomu aj vypracovali hlaholiku.

Proglas hovorí o viere v boha, ale oveľa viac hovorí o potrebe vzdelania pre všetkých. Lebo podľa Konštantína len tak sa človek stane plným človekom.

A to je výrazná humanistická myšlienka priamo v centre cyrilo-metodskej misie. Povedané modernými slovami, je to myšlienka o rovnosti všetkých ľudí, o potrebe uplatnenia rovnakých práv pre všetkých, o potrebe vzdelávania a pozdvihovania každého človeka, o tom, aby sa vytvorili podmienky na vzdelávanie každého.

Konštantín i Metod boli pochopiteľne veriaci kresťania, preto ich misia bola kresťanská, aj keď na naše územie priniesli niečo iné, nie kresťanstvo.

Ale zároveň bol Konštantín hlboko humanisticky mysliaci človek.

Protesty proti humanizmu v mene cyrilo-metodskej misie protirečia samotnej podstate tejto misie.

Nedajme sa však oklamať. V pripomienke KBS k Akčnému plánu pre deti vôbec nejde o humanizmus. Máme pred sebou ďalšiu kapitolu v presadzovaní rímsko-katolíckeho pohľadu na svet do všetkých oblastí spoločenského života, so špeciálnym dôrazom na školstvo. Pripomeňme len pár tém a aktivít, ktorým sa rímsko-katolícka cirkev venovala a v ktorých jej náš sekulárny štát ustupoval – sused Žubajík zo šlabikára, kniha Petra Pišťaneka Sekerou a nožom, náboženská výchova ako povinná alternatíva s etickou výchovou, výchova k manželstvu a rodičovstvu, školské paragrafy z Vatikánskych zmlúv a pod.

Pripomienka KBS vznikla v marci tohto roku, je škoda, že ju niekto vytiahol na svetlo až teraz. Našťastie, podľa stránky, kde bola zverejnená, nebola akceptovaná.

Citáty z Proglasu uvádzam podľa Zlatého fondu SME, kde je uverejnený dnes akceptovaný preklad tejto básne a kde si ho každý záujemca ľahko vyhľadá.

[jurov]

Dobrý článok, dokonca aj diskusia má na naše pomery nadpriemernú úroveň. Mne sa tiež celá vec tiež nezdá tak jasná lebo veľa humanistov naozaj náboženstvo odmieta.