Homosexuálni kresťania na Slovensku

V časopise Plus 7 dní ma zaujal článok s názvom Dobrovoľná konečná. Je o ľuďoch, ktorí ukončili svoj život samovraždou. Okrajovo je tam písané aj o samovražde kňaza. Marko Makai († 41) sa obesil na šále v pivnici miestnej fary. To ako sa dá na šále obesiť? Zaujalo ma, že pohrebnú omšu slúžil arcibiskup. Viac na https://www.cas.sk/clanok/266299/oblube ... zabijacke/

Zaujalo ma tiež, že TV JOJ aj po takmer 5 rokoch nechala k tomu na svojom webe aj video: https://www.noviny.sk/krimi/120916-v-pi ... o-knaza-41 To nie je Youtube: Ak sa nemýlim, tak spravodajské weby po čase odstraňujú videá (asi z technických príčin). Zaberajú veľa miesta na webe alebo nejaký iný dôvod?

V jednom z článkov písali okrajovo aj o inom kňazovi, ktorý pravdepodobne tiež spáchal samovraždu. Tak aj to som si vygooglil: Augustín Juraj Kardoš († 50) zomrel po páde z kostolnej veže asi z 12-metrovej výšky v najstaršom slovenskom pútnickom mieste = v obci Marianka v máji 2012. V článku http://www.pluska.sk/plus-7-dni/z-domov ... razdu.html ma zaujalo: „Jeho sestra nám užialeným hlasom bola schopná povedať len pár slov: „Bol to dobrý syn, dobrý brat, a bola to asi vôla Božia.“ Čo myslíte, bola to naozaj Božia vôľa? Hmm a dostali sa potom títo kňazi do neba alebo do pekla alebo niekam inde?

Už pred rokom a pol ma tiež poriadne zasiahla správa o inom kňazovi, ktorý spáchal samovraždu obesením v Bardejove.
Žiť sám asi naozaj nie je to, čo pomáha a prospieva k životu; ani vzdelaným osobám, podkutým v teologických vedomostiach. A to, že sú špeciálne svätení na službu, ich ako sa zdá, neochraňuje pred depresiami či suicidiálnymi pokusmi. Ani modlitby, denno-denné omše, sviatosti.

A či samovražda zmení nejako pohľad lásky Boha na človeka? Verím, že nezmení. Zaiste Boh rozumie trápeniu človeka oveľa viac ako ktokoľvek z nás.

Otázka Božej vôle je pre mňa prepojená s otázkou slobody a tým aj zároveň miery zodpovednosti, ktorú daný človek mohol či nemohol uniesť. Kto z ľudí to však mieni rozsúdiť? Kto z ľudí, laikov či "duchovných" si trúfa vnímať všetko, čím prechádzal ten-ktorý kňaz? Ani netušíme v akom rozpoložení musel byť, možno smrť bola vyslobodením.

Teraz sú vyjadrenia kňazov o samovraždách veľmi odlišné ako boli trebárs pred 40-timi rokmi. Nastal posun v tom, že už sa suicídium neberie ako ťažký či smrteľný hriech. Vtedy taký človek nesmel dostať ani dôstojné miesto na cintoríne, pochovali ho niekde blízko plota, tak, aby nebol na očiach. Dokonca sa ani neodporúčalo kňazom, aby pohreb bol cirkevný.

Častokrát samovraždu sprevádzajú depresívne stavy. Ich vplyvom človek stráca zodpovednosť za svoje činy a to znižuje dobrovoľnosť a aj následnú započítateľnosť hriechu. Myslím si, že len málokedy je to plne slobodné rozhodnutie človeka, je to skôr buď skratová reakcia alebo krajné východisko zo zložitej situácie, pričom vplyvom poruchy osobnosti človek túto situáciu nevie zvládnuť iným spôsobom.