článok v SME: Danko plní, čo sľúbil Chromíkovi

[h111]

Danko plní, čo sľúbil Chromíkovi
SME

Zdroj:


Andrej Danko vo svojom stanovisku k Istanbulskému dohovoru poučil slovenskú verejnosť. Podľa neho všetci vedia, že tento medzinárodný dokument podpísaný 44 európskymi krajinami vychádza z „rodovej ideológie“ a tá je vedeckým nezmyslom. Zároveň avizoval, že sa pokúsi dosiahnuť, aby Slovenská republika svoj podpis spod dohovoru vzala späť. Vo svetle tejto ambície vyznieva Žitňanskej odloženie rozhodnutia napokon ako osvietený krok. To, že Danko vlastne urazil väčšinu európskych diplomatov, keď z nich urobil hlupákov, čo podpisujú vedecké nezmysly, je pre Slovensko ten menší problém. Vážnejšou otázkou je motivácia tohto Dankovho vyhlásenia. Hoci mohol Žitňanskej cúvnutie prejsť spokojným mlčaním, neurobil to. Rozhodol sa vystúpiť na barikádu ochrany morálnych hodnôt a nahlas zvolať, že republiku si mravne rozvracať nedáme. Myslím, že Danko a jeho poslanci týmto postojom plnia, čo sľúbili Chromíkovi. Ak už verejnosť pozabudla, kto to je a o aký sľub ide, tak si to pripomeňme. Takzvané referendum na ochranu rodiny vo februári 2015 sa skončilo neúspechom. Jeho organizátori na čele s Antonom Chromíkom však už vtedy hovorili o úspechu. Dnes aj na pozadí radikálneho postoja SNS k Istanbulskému dohovoru možno pochopiť, v čom videli svoj úspech. Účasť na referende, ktorá nestačila na jeho platnosť, im totiž ukázala veľkosť disciplinovaného voličského potenciálu, ktorý podporuje ich víziu sveta. Už vtedy sa objavili špekulácie, že Chromík ide zakladať stranu. Vzhľadom na blízkosť volieb to však bolo nereálne. Oveľa rozumnejšie bolo ponúknuť tento potenciál existujúcim stranám. Čo za to? Politická podpora agendy, s ktorou neuspeli v referende. Tak sa zrodila sporná predvolebná iniciatíva Hlas za rodinu. Kandidáti SNS ju podpísali najochotnejšie. Nemýľme sa. Aliancia za rodinu nie je na smetisku dejín. Cirkvi jej prostredníctvom účinne ďalej poťahujú nitkami hodnotovej orientácie slovenskej politiky. Nie je to však rozvíjanie pozitívnych hodnôt súdržnosti rozmanitých skupín modernej sekulárnej spoločnosti. Je to naopak kŕč morálnej paniky, ktorý na dynamiku zmien reaguje ich odmietaním. Tým nahráva populistom, ktorí sa vďačne pasujú do úlohy ochrancov tradičných hodnôt.
Ondrej Prostredník
Autor je evanjelický teológ