Svedectvo

Všeobecná diskusia o viere

Svedectvo

Poslaťod jurov » 14 Okt 2014, 22:17

Včera som o sebe hovoril pred obecenstvom, napadlo mi že by bolo dobré to napísať, kým to mám v hlave. Aj to čo ma potom mátalo že som zabudol.

Som z Bratislavy, mám 33 rokov a podnikám v obasti IT. Narodil som sa v "klasickej" katolíckej rodine. Už ako dieťa som sa musel vyrovnávať s vážnou stratou sluchu. Aj keď som bol integrovaný s počujúcimi a učil som sa dobre, pre ostatné deti to bolo neodlíšiteľné od mentálneho postihnutia a tak sa ku mne aj správali, zlepšilo sa to až na strednej škole (ale moje spomalené reakcie niektorých dospelých poriadne mýlia doteraz). Bol a stále je to pre mňa väčší problém ako orientácia. Keď som sa pomaly naučil nejako vyrovnať so svojím handicapom, nevŕtať sa v tom, neľutovať sa a skôr sa sústrediť na to čo ide a čo je možné, o to ľahšie som sa potom vyrovnal so svojou orientáciou. Neuvedomil som si to že som gej nejako zo dňa na deň, ale postupne čím dalej tým viac to mi bolo zrejmé od nejakých 11 rokov.

Prešiel som všetkými sviatosťami po birmovku aj som chvíľu miništroval ale vzťah k cirkvi som nezískal, chýbal mi pocit spoločenstva. Zvykol som si rozmýšľať sám pre seba, ale spoločenstvo mi o to viac chýbalo. Pamätám si ako som ako možno 12 ročný pozoroval víriace sa čiastočky prachu vo vzduchu a rozmýšľal pritom keď Boh je všade medzi nimi a všemohúci načo mu môžu byť dobré všetky tie ceremónie a príkazy a zákazy a prečo sa hneval na Adama a Evu keď musel vedieť ako to dopadne. Nebolo sa s kým o tom baviť, raz som sa síce dostal k dlšiemu rozhovoru s kňazom ale ani on mi to nevedel uspokojivo vysvetliť. Keď som sa dostal k internetu, začal som hltať rôzne ezoterické zdroje, vesmírnych ľudí som prečítal skoro celých, chvíľu som tomu aj veril, ale po čase sa to vo mne nejako samé rozložilo. Skontaktoval som sa s vtedy (2003) existujúcou skupinou gej kresťanov Medzipriestor a začal som tam chodiť. Stretol som "vyliečeného" ženatého geja, ktorý sa o desiatej večer vôbec neponáhľal k žene a deťom, aj kňaza ktorý to bral tak "som slabý, stane sa, vyspovedám sa" a mnohých ďalších ľudí. Presvedčil som sa že svet nie je čiernobiely a nemôžem nikoho súdiť ani nikomu hovoriť ako má žiť. Mal som aj rozhovor s iným kňazom ktorý mi dal jasne najavo že buď oľutujem svoj vzťah s mužom (doslova povedal že by sme mali žiť ako snúbenci, to si neviem predstaviť na celý život) alebo mi nemôže dať rozhrešenie a teda ani prístup k Eucharistii. Neoľutoval som a časom som prestal aj chodiť do kostola.

Moji rodičia sa majú veľmi radi, dobre sa na nich pozerá keď sú spolu a rodina mi bola vždy oporou. Preto ma veľmi zasiahlo keď po mojom coming-oute pred asi desiatimi rokmi začali rozmýšľať kde urobili chybu. Keď zobrali vinu takto sami na seba, bolo to horšie ako keby sa otvorene hnevali a argumentovali. Zažil som aké zlo je možno napáchať nepremyslenými teóriami o pôvode homosexuality vo výchove. Ale našťastie prešlo to a nedávno som im už mohol predstaviť priateľa a prijali ho. Toho súčasného mám vyše pol roka, predtým som bol dlhé roky sám.

Včera sa pýtali, a už na to vtedy veľmi neostal čas, aký je váš vzťah s Kristom? Pre mňa je najpodstatnejšia časť evanjelia príkaz lásky k Bohu a príkaz Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého a za toto som Ježišovi vďačný. Keď sa nad tým človek zamyslí, nemáme milovať seba viac ale ani menej ako druhých. Základným prejavom lásky je uľahčovať utrpenie a pomáhať v raste, rovnako druhým ako aj sám sebe, teda ani nezotrvávať dobrovoľne v utrpení. Mám dojem že mnoho kresťanov toto úplne preskočí a zaoberajú sa hlavne Kristovým utrpením a zdôvodňujú tým svoju pasivitu pod svojím krížom, a keď niekto nemá kríž tak je im to podozrivé. Osobne mám pocit že na mystiku utrpenia na kríži som ešte nedorástol.

Možno hneď namietnuť že dávam stvorenie pred Stvoriteľa, a že láska k Bohu by mala byť prvoradá a by sa mala prejavovať dodržiavaním učenia Cirkvi. Na to môžem znova len zopakovať že ak prejavom lásky je uľahčovať utrpenie a pomáhať v raste a Boh je láska, tak čo má mať prednosť keď učenie neponúka žiadne východisko ani rast?
Obrázok užívateľa
jurov
 
Príspevky: 368
Registrovaný: 31 Máj 2013, 08:39
Bydlisko: Bratislava

Späť na Cirkev a viera

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 9 hostia

cron