Dubravcan, omsa je (z kat. pohladu) sviatost ustanovena Jezisom na Zeleny stvrtok, kedy uvedomujuc si svoj skory odchod z tohto sveta, chcel dat svetu sam seba, premenil chlieb na svoje telo, vino na svoju krv a povedal apostolom: toto robte na moju pamiatku. Oni a ich nastupcovia (knazi) toto opakuju na omsi vramci obradu premenenia. Vysledkom procesu transubstanciacie je Eucharistia (to iste Jezisovo telo a krv) ako duchovny pokrm, ktory ma byt posilou a posvatenim veriaceho.
Bohosluzba je sluzba konana Bohu (aj omsa je vlastne v istom zmysle bohosluzbou, lebo sa sklada z bohosluzby slova a bohosluzby eucharistie). Hlavny charakter bohosluzby (aj omsi) je, ze zhromazdeny lud je zastupeny vybranym sluzobnikom (knaz, pastor, iny duchovny), ktory predseda v mene zhromazdenia, prednasa jeho prosby Bohu a vedie bohosluzbu. Inym je, ze sa pravidelne opakuje. Bohosluzba sa od omse lisi tym, ze pri nej nedochadza k obete (obetovaniu obetnych darov a premene), ale napriklad sa kona nejaka forma bohosluzby slova (napr. sa precita uryvok z Pisma a nasleduje kazen, prihovor, zamyslenie), alebo modlitieb (charizmaticke chvaly, piesne, rozjimania, adoracie). Kazde cirkevne spolocenstvo ma zadefinovane ine formy bohosluzby a urcite su velmi pestre. V katolickom prostredi sa to nazyva poboznost.
Incubus, ruhanie nemusi byt vzdy vedome. Pre posudenie moralnej viny - urcite ano, ale myslim, ze oni tie bohosluzby mozu robit bona fide, s dobrym umyslom. No a ako Jurov pise, moralny relativizmus, tak ten je zakladom rozpadu kazdej spolocnosti. Aaaa, neupalte ma