článok v Denník N: Ako to, že Malta je zrazu liberálnejšia

[h111]

Ako to, že Malta je zrazu liberálnejšia
Denník N

Zdroj:

Po úspešnom referende za povolenie rozvodov v roku 2011 sa nálady na Malte začali meniť a vplyv cirkvi začal upadať, teraz povolili sobáše lesieb a gejov
Konečne môžeme povedať, že sme si všetci rovní, povedal po schválení sobášov pre gejov a lesby maltský premiér Joseph Muscat zo Strany práce. Podobných vzletných fráz bolo od maltských politikov počuť veľa. Homosexuálne manželstvá v parlamente schválili takmer jednohlasne. Zo 67 poslancov bol proti iba jeden. Malta pritom nebola veľmi liberálna. Je krajinou, kde sa nachádza najviac kňazov na štvorcový kilometer a veriacich je tam asi 90 percent obyvateľov. Rozvody povolili až v roku 2011 a akékoľvek potraty sú tam dodnes zakázané. Výnimka neexistuje ani pri znásilnení. Ešte v roku 2006 podľa Eurobarometra podporovalo manželstvá ľudí rovnakého pohlavia len 18 percent obyvateľov. Slovákov bolo len o percento viac. V roku 2015 už sobáše podporovalo 65 percent Malťanov. Slovákov je stále len necelá štvrtina. Ako je možné, že názory ľudí na Malte sa tak rýchlo zmenili?
CHCELI ZABOJOVAŤ O HLASY MENŠÍN
„Myslím, že zmena sa začala v roku 2011, keď Malta schválila rozvody,“ hovorí Gabi Calleja, líderka hnutia za práva LGBT ľudí na Malte (MGRM). Ľudia o rozvodoch v tom istom roku hlasovali v referende, a za ich schválenie bolo 53 percent voličov. Napriek tomu to bol pre krajinu výrazný signál. „Bolo to prvý raz, keď sa ľudia v referende postavili proti názoru katolíckej cirkvi. To čiastočne podkopalo jej vplyv, ktorý mala na spoločnosť,“ vysvetľuje Calleja. V roku 2013 sa k moci dostala Strana práce, ktorá vystriedala konzervatívnu Národnú stranu, a predložila návrh o registrovaných partnerstvách. Hlasovalo zaň 37 poslancov Strany práce, 30 politikov opozičnej Národnej strany sa zdržalo. Nevystupovali však primárne proti partnerstvám, ale len proti tomu, aby si gejovia a lesby mohli adoptovať deti. O schválení sobášov pre gejov a lesby podľa Gabi Calleja rozhodli tohtoročné parlamentné voľby. Keďže Malta nemá ani pol milióna obyvateľov, v parlamentných voľbách môže rozhodnúť veľmi malý počet hlasov. „Ak strany chceli, aby ich volili aj ľudia z LGBT komunity, museli zmeniť svoje postoje,“ hovorí Calleja. Obe strany si tak do programu pridali aj sobáše pre gejov a lesby. Dokonca aj Národná strana, ktorá sa označuje za konzervatívnu. „Strana práce aj Národná strana majú liberálnejších aj konzervatívnejších členov,“ hovorí Calleja. „Národovci mali v strane viacero konfliktov medzi lídrami strany a jej členmi, o tom, či by mali byť konzervatívni alebo progresívnejší. Myslím si, že ich šéf Simon Busuttil je sám pomerne liberálny a je pre neho pomerne ťažké presviedčať členov svojej strany,“ hovorí Calleja. Strana však nemohla voliť v rozpore so svojím predvolebným programom. A tak spolu so Stranou práce sobáše schválila. Poslanci vo svojich vystúpeniach kritizovali akurát nový rodovo neutrálny slovník, ktorý prešiel spolu s novým zákonom o sobášoch. Tradičné vyhlásenie počas civilných sobášov „teraz ste manželom a manželkou“ nahradila veta „teraz ste manželmi“. Zákon tiež odstraňuje slová ako mama alebo otec. Nahradzujú ich pojmy „rodič, ktorý dieťa porodil“ a „rodič, ktorý dieťa neporodil“. Kritici nového zákona vyslovili obavy, že krajina už nebude môcť oslavovať Deň matiek a Deň otcov. Maltský premiér Muscat na to reagoval, že ich obavy sú smiešne.
CIRKEV ZÁKON ODMIETA
Najvýraznejšiu opozíciu proti schválenému zákonu predstavovala katolícka cirkev. Trvala na tom, že manželstvo môže existovať len medzi mužom a ženou. Cirkev je na Malte stále veľmi vplyvná. „Prevádzkuje asi 35 percent škôl a ďalšie sociálne služby, ako napríklad detské domovy alebo dobrovoľnícke centrá,“ hovorí Calleja. Oslavy štátnych sviatkov vždy sprevádzajú aj omše. Žiadne veľké protesty sa na Malte proti novému zákonu nekonali. Malta však nie je liberálna vo všetkých oblastiach. „Kvôli zákonu o embryách je u nás zakázané darovať spermie. To znamená, že napríklad lesbické páry musia ísť do zahraničia, aby mohli byť oplodnené a mať deti,“ vysvetľuje Calleja. Na Slovensku je umelé oplodnenie povolené, len ak na kliniku príde so ženou aj jej partner a obaja vyhlásia, že dieťa narodené po asistovanej reprodukcii vyhlasujú za svoje a budú jeho legitímnymi rodičmi. Podobným problémom je na Malte aj absolútny zákaz potratov. Človek, ktorý vykoná potrat, alebo žena, ktorá si ho sama vyvolá, môže skončiť vo väzení až na jeden a pol roka. Nastáva tam teda podobná situácia ako v Poľsku, kde ženy za potratmi cestujú na slovenské kliniky. Maltské ženy akurát zvyčajne cestujú do Anglicka a iných európskych krajín. Gabi Calleja si nemyslí, že po manželstvách gejov a lesieb bude nasledovať aj povolenie potratov. „Myslím si, že to bude ťažšie. Pretože keď sa diskutuje o potratoch, hneď sa reč zvrtne na vraždenie.“ Maltský parlament iba pred rokom schválil použitie „tabletky po“, ktorá je v Európe rozšírená ako núdzová antikoncepcia používaná po nechránenom sexe. Calleja však tvrdí, že v krajine si na jej predaj mnohí lekárnici uplatňujú výhradu vo svedomí a odmietajú ju predávať.
LIBERÁLNEJŠIA EURÓPA
Manželstvá pre gejov a lesby nedávno schválilo aj Nemecko a Írsko. Katolícke Írsko mnohých zaskočilo. V roku 2015 si ľudia túto zmenu schválili v referende, kde za zrovnoprávnenie LGB ľudí v oblasti manželstiev hlasovalo 62 percent ľudí. Írsko bolo historicky prvou krajinou, ktorá sobáše gejov a lesieb schválila vďaka referendu. Postoje Írov k LGB komunite sa tiež zmenili pomerne rýchlo. Sexuálny styk medzi homosexuálmi tam zlegalizovali len v roku 1993 a tento rok už si do čela svojej krajiny zvolili Lea Varadkara, ktorý otvorene hovorí, že je gej. Verejne o tom prvý raz prehovoril práve počas referenda v roku 2015. V Európe je dnes 14 krajín, ktoré zlegalizovali sobáše gejov a lesieb. Slovensko patrí spolu s Rumunskom, Bulharskom, Litvou, Lotyšskom a Poľskom do skupiny posledných šiestich krajín Európskej únie, ktoré párom rovnakého pohlavia neposkytujú ani registrované partnerstvo.
Slovensko patrí s Rumunskom, Bulharskom, Litvou, Lotyšskom a Poľskom do skupiny posledných šiestich krajín EÚ, ktoré párom rovnakého pohlavia neposkytujú ani registrované partnerstvo. RIA GEHREROVÁ