vysvetlenie homosexuality

[Sebastian.RCC]

Ako je to u gejov so vzťahom k rodičom? Lebo čo som u nás poznal dvoch gejov, v detstve mali problém s otcami. Ja naopak s matkou, bol som totiž nechceným dieťaťom. A keď som mal asi desať rokov, naši sa rozviedli, otec ešte viac začal piť a opustil sa. Niekedy v tej dobe sa mi nežné pohlavie odcudzilo a začali ma zaujímať spolužiaci. Potom na strednej škole to len zosilnelo, ale nešiel som s tým von. Neskôr v zamestnaní som sa nejako zahľadel do kolegu rovesníka, ale ten sa onedlho oženil a z firmy odišiel. Keby neodišiel, mohlo dôjsť až k cudzoložstvu, tak to bolo s nami na hrane. Keď som mal okolo dvadsať a viac, skúšal som to aj so ženami, bolo to niečo ako hľadanie, a keď som sa stal katolíkom, tie epizódy sa postupne stratili. Láska ale občas príde aj odtiaľ, odkiaľ ju nečakáme; pred rokmi sa mi začal páčiť jeden chlapec odvedľa, ktorého som potom platonicky veľmi ľúbil, ale časom som si uvedomil že takáto láska je nezmyselná a musím ju v sebe udusiť... Uvedomil som si jasne čo som, aj čo chcem alebo musím - a tak ostávam sám. Nejako to zvládam, pritom viem tu budem len krátko. Nech je pochválený náš Pán!
PS: Rád by som si prečítal dajaký zaujímavý životný príbeh. Ahoj

[jurov]

[Sebastian.RCC]

To je zaujímavé, nečakal som to, lebo zvyčajne sa pri homosexualite ukazuje na nezdravé domáce prostredie... Počul som aj informáciu, že medzi opustenými deťmi v domovoch je veľa homosexuality, čo takisto podporuje teóriu o psychologkckých príčinách, a že na vine by mohol byť nejako narušený vzťah či dôvera medzi rodičom a dieťaťom.
Nerozumiem tomu, že za nejaký názor svojho otca viníš Cirkev, lebo ja na jej učení nevidím nič zlé.
Svoju mamu mám v hĺbke srdca rád, aj keď jej postoj ku mne a k mužom sa zdá byť komplikovaný, a jej postavenie v našej rodine je dominantné. Asi to pramení z jej problematického vzťahu so svojim prísnym otcom. Nikdy som od nej nepočul, že by nejakého muža naozaj milovala.
Mne neprekáža že sa nežením, keďže nedokážem dôverovať ženám vzdialeným tomu čo ma priťahuje. Aj keď ozajstné katolíčky sa mi javia byť zaujímavejšie než svetské ženy, ktoré často vnímam ako chladné alebo prázdne.
Človek chce dať svoje srdce tomu, kto mu za to stojí - a v prípade kresťana to môže byť náš Pán.

[jurov]

[Sebastian.RCC]

Ahá, už som v obraze, že prečo tvoj otec tak uvažoval. Asi nie je dobré aby rodičia študovali takéto teórie - a Cirkev nemá fušovať vedcom do remesla, nikdy sa to neoplatilo. Beztak ide o špekulácie si myslím, z ktorých sotva vzíde pre nás niečo užitočné.
Možno je viac druhov alebo príčin homosexuality, čo by znamenalo že ku každému prípadu sa má pristupovať individuálne. Mne kňaz pri spovedi raz povedal, že homosexualita je iba naučená (aj keď jej dôvody ostávajú pre nás tajomstvom). Neviem...
Po smrti bude zrejme pozemskému ponímaniu sexuality koniec, potom sa budeme na ľudí dívať ináč než ako tu v tele... Mali by sme sa asi na to nové nazeranie a vzťahy nejako pripravovať.
Stala sa mi zvláštnosť; kedysi pred dvadsiatimi rokmi som bol veľmi zamilovaný do jednej mladej ženy, spoznali sme sa pri kostole a na stretkách. Ona však zanedlho odišla pracovať do zahraničia a viac som ju nestretol. Keď mala meniny, spomenul som si na ňu a od túžby za ňou mi vyšli slzy. Keby som dnes niečo mohol, urobím čokoľvek aby som ju znovu stretol a získal si ju. Chápeš to? Asi to s homosexualitou nie je až také čiernobiele ako sme si mysleli. A znovu tu pripomeniem aj stav človeka po smrti, keď sa s ním mnohé zmení. Tak uvidíme. Teraz ostáva len viera, nádej a láska.