Pochod za rodiny / Pochod za život

[Dubravcan]

Niektorí účastníci na fotke aj pán Dupkala vo videu má ústa prelepené dúhovou vlajkou. Na videu vidno aj muža s oblečením s nápisom Slovenská pospolitosť. A malé deti kričali "Slovensko preber sa, Slovensko prebuď sa!"

http://www.magnificat.sk/2013/09/pochod ... j-ochrany/

[jurov]

Uz aj papezovi lezu na nervy: http://www.sme.sk/c/6941251/papez-nemoz ... ualmi.html

A zasa, preco su tieto veci iba pristupne pre stretko? Vsak toto je normalna diskusia, dam to do verejnej casti, nie? EDIT: Tema presunuta.

[Tarhiel]

Daj

[Tarhiel]

Dneska som našiel zaujímavý blog na facebooku - možno to nie je úplne fér, postovať to sem bez jej zvolenia, ale nemôžem jej ho lajknúť, no práve preto:




18 September 2013 at 15:01
...o kritike do vlastných kresťanských radov, o ľudskosti a zrelosti, o naučených frázach a búchaní Bibliou po hlave, o tom, že z niektorých pro-life prejavov sa mi ježia chlpy a že aj tak idem do Košíc.

Niekedy mám chuť urobiť anketu a spýtať sa neveriacich, čo im vadí na nás, veriacich. Nie na Cirkvi, kňazoch, celibáte či prikázaniach. Na nás. Ktorí sa hlásime ku kresťanstvu a najmä ku Kristovi a ktorých denne stretávajú v školách či v práci. Čo im vadí na našom správaní, na našom charaktere, na našich postojoch. Myslím, že by sme to potrebovali počuť ako soľ. Najmä ak chceme byť soľou zeme.

Som totiž presvedčená, že nám neveriaci často nastavujú zrkadlo, ktoré až príliš bolí. Neodvracajme zrak. Priznajme si to. Koľko krát nás zahanbujú tým, že sú ľudsky zrelší? Otázkou je, v čom spočíva ľudskosť a zrelosť. Každý z nás nech si odpovie. Alebo aspoň hľadajme odpovede. Pre mňa ku zrelosti patrí aj vyrovnaný charakter a zdravý obraz o vlastnej hodnote, na rozdiel od zakomplexovanosti. Schopnosť byť stály. Byť rázny, keď treba a otvorený, lebo to treba vždy. Zrelý človek v prvom rade premýšľa. Vytvára si názor. Rastie. Učí sa argumentovať. Sme takí?

Iste. Možno by mi neveriaci argumentovali, že Cirkev predsa chce mať slepé a hlúpe ovečky, ktoré len bezhlavo poslúchajú. Nepopieram, že tieto tendencie v Cirkvi kedysi boli. A že nie je nemožné nájsť ich v nej aj dnes. Ale ako Cirkev rastieme, dozrievame, učíme sa. A ja v svojej Cirkvi vďaka Bohu nachádzam stále viac kňazov, ktorí ma vedú k tomu, aby som prebrala zodpovednosť za moje názory. Aby som ich mala odžité a nie poučkoidne naučené. A tak sa snažím. A viem, že je nás veľa, čo sa snažíme. A robíme popri tom aj chyby. Je to ľudské.

Kresťanstvo nie je o dokonalých ľuďoch. Je o dokonalom Bohu. Preto nebuďme na seba priprísni. Ale nebuďme ani vlažní a ľahostajní. Lebo každý kresťan píše evanjelium vlastným životom. A tí, čo nečítajú evanjelium v kostoloch a doma, zaručene čítajú to naše. Denne vydávame svedectvo. Ale aké? Čím to je, že nás neveriaci často zahanbujú v ľudskosti? Možno preto, že často utekáme do duchovných vecí namiesto toho, aby sme riešili ľudské. Skrývame sa za ne. Modlíme sa za veci aj v prípade, kedy by sme mali zájsť radšej k psychológovi. Nepomenujeme veci pravými menami, lebo ich radšej zaobalíme do charizmatických fráz. A potom sme preduchovnelí. Škoda len, že zabúdame, prečo Ježiš prišiel na zem. Aby sa stal človekom. Aby nám ukázal, aké je to byť človekom. Kresťanský psychológ Dan Montgomery píše: „Ježiš Kristus bol Syn Boží a zároveň úžasne zdravá a ľudská bytosť. Počas svojho pozemského života vyžaroval silu a dar vyrovnanej osobnosti.“ O tento dar by sme mali prosiť. Zaň by sme mali bojovať. Na kolenách v modlitbe, ale predovšetkým v každodennom živote.

Prepáčte, ale my kresťania často žijeme v „inkubátoroch“. V rôznych centrách, spoločenstvách, skupinkách. Stretávať sa a povzbudzovať sa navzájom je potrebné a skvelé. Ale čo vynášame von? Ľahko sa nám žije medzi ľuďmi, kde nemusíme svoje hodnoty nijako prezentovať či zastávať, lebo v danom prostredí sú samozrejmosťou. Lenže potom vyjdeme von a často nevieme viesť dialóg. A „Cirkev je dialóg“, ako hovorí aj emeritný pápež Benedikt. Ale dialóg, to nie je „búchanie druhého Bibliou po hlave.“ Ako často to robíme? Ako často ľudí odradíme práve našim spôsobom podávania vecí? Neraz sa hladkáme spokojne po brušku, že aj Ježiš predsa reagoval tvrdo a rázne. Áno. Ale na farizejov. Ktorí veci jasne chápali, ale boli pokrytci. Tým, čo hľadali, rozprával príbehy. Snažil sa im priblížiť. Pochopiť ich.

A preto ak niekto napríklad chodí nakupovať v nedeľu, odmietam mať ako jediný argument „ale Boh povedal a je to prikázanie a bodka, nediskutujem!!!“ Skúsme si uvedomiť, že pre daného človeka sa za slovom „Boh“ a „prikázanie“ skrýva niečo úplne iné ako pre mňa. Ja vnímam prikázania ako dar. Ale trvalo mi to pochopiť. Keby však v danom procese môjho dozrievania na mňa niekto tlačil, iste by som to nechápala doteraz. Koľkých sme našimi reakciami takto zablokovali?

Je ľahšie používať frázy, ktoré sme počuli a prebrali. Možno sa bojíme upustiť od nich, lebo by sme zistili, že sa už nevieme baviť ako človek s človekom. Že naša zrelosť i naša ľudskosť pokuľháva. Že potrebujeme zdravú sebareflexiu. Lebo skutočná duchovnosť k ľudskosti vedie, nevytláča ju.

Dialóg, to nie je rozprávanie „na“ niekoho, to je rozhovor s niekým. Snaha pochopiť prečo zmýšľa a žije ako žije. Nemusíme upustiť od svojich názorov, ale ani nenanucujme jemu naše.

Je aj celé hnutie Pro-Life nanucovanie názorov? Myslím, že celá táto téma je veľmi citlivá. Tak k nej aj pristupujme, prosím, citlivo. Stále si stojím za tým, že nanucovať názory je nesprávne. Ako píše brat Šavol „Je múdre žiť tak, aby sme boli prví, za ktorými druhí prídu, keď budú lietať v problémoch. Aby sme ich svojim moralizovaním a neustálymi zásahmi do života neodradili skôr, ako by sme mohli reálne pomôcť. Podobnosť s Bohom spočíva v tom dopriať sebe aj druhým slobodu...“ Najpálčivejšou otázkou však stále zostáva, čo je sloboda a či je potrat otázkou názoru. Ak som presvedčená, že je to vražda, ako môže súhlasiť s tým, že to legislatíva povoľuje? Ale na druhej strane, bolo by skutočne cestou zakázať teraz potraty zákonmi? Nemyslím si. A dovolím si to povedať nahlas. Myslím si totiž, že aj tu je cestou najmä dialóg. Od človeka k človeku. Že ak ľudia vnútorne nepochopia, prečo je potrat zlý, tak zákony narobia viac zlého ako dobrého. Na druhej strane, pri dnešných tendenciách a tlakoch spoločnosti, pri pohľade na to, čo sa v rôznych krajinách pretláča zákonmi, nepochybujem, že je treba vyjadriť svoj jasný názor. A nestačí si ponadávať v debatnej skupinke pred kostolom, aký je tento svet skazený. Aj preto idem na Pochod do Košíc.

Aj keď si nedám servítku pred ústa a poviem, že so spôsobom vyjadrovania a konania niektorých pro-life organizácii vrcholne nesúhlasím a ježia sa mi z toho často chlpy aj v nose. Idem, aj keď sa mi nepáči videjko o Cyrilovi a Metodovi a slovami brata Šavla „rozumiem motívu, rozumiem podstate. Len tá forma. Ak je toto kresťanské PR, nedivím sa, že to s kresťanstvom na Slovensku vyzerá ako vyzerá.“ Áno, aj tak idem do Košíc. Nestačí ísť tam. Ale môže to byť prvý krok. Alebo ďalší. Viem, že to nebude dokonalé a že to neprinesie len dobré ovocie. Ale viem, že to bude aj úprimná snaha o hľadanie toho „ako túto tému verejnosti prezentovať bez fundamentálneho fanatizmu“ ako sa pre .týždeň vyjadril hovorca Národného pochodu za život Tomáš Kováčik. Dúfam, že sa nám to aspoň sčasti podarí. A dúfam, že sa neprestaneme učiť rásť a dozrievať. V ľudskosti. Lebo práve ona je základom svätosti. Chcem byť pri tom.

PS: Snáď niekoho neurazím touto kritikou do vlastných radov. Milujem svoju Cirkev. Napriek jej chybám som šťastná, že do nej môžem patriť aj ja, so svojimi chybami. Som vďačná za každého veriaceho človeka, ale modlím sa, aby sme sa stávali skutočne veriacimi. Som vďačná za každého neveriaceho človeka, ktorý mi dáva šancu spochybniť to, čo žijem a prehĺbiť tak svoju vieru, postoje a hodnoty.

Záver: Jeden kamoš mi napísal, „juj, každý dnes bloguje“. No chvála Bohu. Aspoň sa učíme vyjadrovať svoje názory. Nečakám, že s tými mojimi bude každý súhlasiť. Stačí povedať. Máme šancu oponovať. Máme šancu učiť sa viesť dialóg.

Preto poďme dnu, do vlastného vnútra a bojujme za ľudskosť.

Citované zdroje:

-Dan Montgomery, Cesta k osobní zralosti, str.9

-brat Šavol, Kto sa chce naučiť bicyklovať, musí aj padnúť, str.86

-facebook stránka brata šavla:

https://www.facebook.com/pages/Brat-%C5 ... 38?fref=ts

-obrázok: acsulit.wordpress.com"

[Tarhiel]

Páčila sa mi pre tú otvorenosť - aj keď s jej rozhodnutím ísť na pochod za život nesúhlasím, je otovrená dialógu.

Už sa budem opakovať ako starý verklík, lebo toto se postujem z tej diskusie o stratégii ľudských práv, ale hodí sa to do témy:

"Po tomto všetkom sa nestačím diviť, čo tam všetko určití zástupcovia kresťanov (naschvál nehovorím, že kresťania, nie všetci sú takí) – takí, ktorí najviac kričia, a potom vytvárajú zdanie, že ich je najviac (sorry, to som si neodpustil, lebo to oni radi hovoria na nás) - vidia.

A sú to práve títo ľudia, ktorí potom organizujú rôzne pochody rodiny, kde chcú zvidieľniť tradičnú rodinu. To samo o sebe nie je zlé, ale oni tradičnú rodinu dávajú do rozporu s tou netradičnou a naschvál tak vytvárajú tlak. A ja sa pýtam: prečo by to muselo tak byť?
Prečo by tieto pochody museli byť akurát v ten istý deň, ako je Pride? No jedine preto, aby sa jasne dostali do kontrastu. Ale v tom prípade mi celý proklamovaný zmysel príde iba ako zásterka na to, aby si istá skupina manipulátorov so svojou vlastnou agendou mohla rypnúť do tej druhej skupiny.

Ono niektorí kresťania si neuvedomujú, že aj za ich pochodmi je politcká agenda extrémnych kresťanov a naozaj idú na tieto pochody s tým, že sú hrdí na svoju rodinu a že ju majú radi (vlastná skúsenosť) – čo je super!
A presne na toto by som sa snažil poukazovať – že tradičná aj netradičná (LGBT) rodina pokojne môžu nažívať vedľa seba a vôbec sa tu nemusíme argumentačne tĺcť a že namiesto toho, aby vytvárali pochod, ktorý je v opozícií LGBT pochodu, to bol pochod za tie hodnoty, ktoré proklamuje: hrdosť a láska k vlastnej rodine.
Ja nemám problém ísť na pochod za Rodinu – sám som vyrastal v heterosexuálnej rodine a mám ju rád, je mi jasné, že toto bude stále väčšinový spôsob, ako budú deti prichádzať na svet – len keby nebola v ten istý deň, ako Pride (poznámka: tento rok je na druhý deň, „but you get my point, right?“ – ale pochopili ste, že ano?)."

[jurov]

Tarhiel, to ma potesilo ze existuje takato sebareflexia!

[Tarhiel]

Ja som si až potom uvedomil, že keď písala "idem do Košíc" myslela tým pochod za život - spočiatku som si myslel, že hovorí o Pride Koišice

[Dubravcan]

Tento rok pripravujú Pochod za život v Bratislave - 20. 9. 2015 (nedeľa). http://pochodzazivot.sk/program/