Homosexuálni kresťania na Slovensku

Zaujímavý a bolestný príbeh...
Inak, pokiaľ niektorí zastávame odlišný názor než tento bývalý kňaz, je to naša sloboda a osobná vec. Je možné prežiť zvyšok života bez sexu? Je možné prežiť život bez akéhokoľvek vzťahu? Určite, aj keď to môže byť náročné. Keď si volíš radšej bláznovstvo kríža, nik nemá právo ťa znevažovať. Chcem kráčať s tebou Pane, kamkoľvek pôjdeš...

Myslím že dnes v tejto krajine nikto nenacujuce iným ako by mali žiť, každý si môže vybrať z množstva rozličných ponúk. Treba občas pripomenúť, že je možné žiť aj ináč, než hlása mainstream... Dnes, keď medzi ľuďmi chladne prirodzená láska, sa už klasické priateľstvo veľmi nepestuje a zvyčajne sa vyhľadávajú len sexuálne vzťahy. Verím ale, že človek môže prežiť zaujímavý a krásny život aj bez tamtoho, pokiaľ chce. Tá dávna evanjeliová ponuka stále platí...

Určite je to ponuka vychádzajúca z evanjelia (Mt.19; 12), a sú tam aj iné texty, no pochopenie a rozhodnutie je na človeku. Ja som sa kedysi stotožnil s tým, a nepociťujem to ako ponižujúce a neznesiteľné bremeno (Mt.11; 30). Alebo sa spýtaj aj iných, čo sa podobne rozhodli. Základným motívom tu nebol strach, ale hlboké presvedčenie o správnosti cesty; nekradnem preto že sa bojím trestu, ale preto že zlodejina sa mi prieči.
Myslím si, že tam kde ide o silný návyk, trebárs ako na alkohol, býva desivá už len predstava celoživotnej abstinecie. Ale najhoršie je na tom taký, ktorý si so závislosťou ani nepraje skoncovať, ten ťažko uverí že život bez drogy je predsa len lepší a že abstinenti sú možno šťastnejší...

Len pre klarifikáciu: uvedomuješ si, že pripodobnenie k alkoholikom môže vyznieť docela urážlivo, že? Alebo ti to nevadí?

Verím, že sú ľudia, ktorí uverili, že ich cestou je to, čo popisuješ ty ako "celoživotná absencia". Verím, že chcú byť šťastní. Verím, že oni veria, že Boh im to šťastie dopraje v budúcom živote za to, aké veľké bremeno mali v tomto. Ale neverím v to, že je to bremeno, ktoré od nich Boh reálne chce. Je to ale zaujímavé - vidíš tu pred sebou svedectvo človeka, ktorý sa predtým rozhodol ísť cestou, ktorú ty popisuješ. Maximum, čo sa k tomu zmôžeš, je povedať, že je to "Zaujímavý a bolestný príbeh...", ale samozrejme k tomu musíš povedať o bláznovstve kríža. Ako keby to bola taká malá milá barlička - keď je niečo iracionálne, ale cítim, že moja viera mi to hovorí, poviem "bláznovstvo kríža". Čo mi v tom celom chýba je skutočne počúvať. Naučené či veľmi dúfajúce formulky o "zlom mainstreame" a "klasickom priateľstve", to je také... odtrhnuté od života. Chápeš, je iné povedať "ja toto žijem, ja toto prežívam takto" a podobne a je iné vysúkať zo seba "takto by sa to malo, takto to Boh chce". A to je to, čo z tvojich úst akoby nezaznieva, alebo to tam nejak neviem v týchto príspevkoch vidieť. Vidím "takto to Boh chce", ale nevidím "ja toto prežívam takto". A to teraz nehovorím o "strane B", alebo ako je po novom označovaný prúd LGBT, ktorí vidia svoju cestu v celibáte - aj tam sa dajú nájsť svedectvá, ktoré vedia byť osobné a prínosom. Aj keď je tiež pravda, že čoraz častejšie sa stáva, že ľudia, ktorí tieto svedectvá priniesli, po 20 rokoch prichádzajú so svedectvom, ktoré už nehovorí to isté.

Pokiaľ chceš ísť na to Písmom a rozhodneš sa namiesto svojho prežívania vytiahnuť citáty, preventívne teda s tým skúsim aj ja a odporučím ti Pieseň piesní. Prečítať. Celé. A nebrať to v tom význame, ktorý zvyknú prisudzovať biblisti starší ako 80 rokov. Nejedná sa o žiadnu alegóriu, či metaforu toho, ako Boh miluje svoju Cirkev. Prečítaj to pokiaľ možno bez žiadnych pomocných prvkov, bez žiadnych vysvetľujúcich pasáží, bez žiadnych okrás. Skrátka tabula rasa.

Je mi ľúto, nevedel som dať iný príklad k sexualite ako k droge, ako k závislosti. Ako viem tak píšem, nie som majster reči. Chcel som tu povedať len toľko že mňa osobne oslovila jedine katolícka cirkev, s jej pohľadom sa radostne stotožňujem a nevidím v tom pre seba nijaký problém... Za onoho kňaza a za ľudí v podobných ťažkostiach sa môžem aspoň modliť. Aj za seba, aby som sa Bohu páčil stále viac, a aby som sa raz nedostal do toho čo nechcem... Som presvedčený že Pán odo mňa chce, aby som ono bremeno niesol. Čo nevidím ako problém je celibát, z toho si veru ťažkú hlavu nerobím. Vadí mi len osamelosť, ale to už je druhá vec. Nech sa deje Božia vôľa.
Ahoj a nehnevaj sa.
Myslel som si že napriek svojej viere alebo presvedčeniu si na tomto fóre s niekym porozumiem.

Dobre, to je dobrý začiatok: "Som presvedčený že Pán odo mňa chce, aby som ono bremeno niesol." Toto je to osobné, čo hľadám. Čo každý z nás hľadá. Ohľadom celibátu a osamelosti, inu: celibát nie je "no-sex" rule, je to tiež "no-partner rule" a, obávam sa, že práve to hľadáš. Lenže keď vidíš sexualitu ako drogu, jasné, že celé to bude určitým spôsobom reflektovať na celibát. Práve preto ti odporúčam Pieseň piesní. Ono, je to vlastne zaujímavé, že svojim spôsobom erotická báseň sa dostala do Biblie, nie? Nutno sa pýtať prečo. Ale to už je tiež na interpretácii a na pochopení a na rozhodnutí.

Vysvetlím ti to jednoducho, mám o tom predstavu: Nechcem partnerský vzťah, netúžim po tom a ani viac túžiť nechcem. Čo ma sužuje je hlboká osamelosť, možno ako dôsledok odmietania vzťahov. Momentálne mám možnosti začať si zo ženami (kolegyňa, suseda), len neviem kam by to onedlho takto prišlo... Ako niekomu vysvetlíš, že potrebuješ priateľstvo alebo lásku, ale netelesnú?
Možno je hlúpe verejne rozoberať svoje starosti, ale asi je lepšie povedať tu niečo, než nič. Tak si beriem svoj kríž a idem...
Dobrú noc a vďaka.
PS: Niektorí nie sme ani do manželstva ani do kláštora, a hľadáme nejakú svoju cestu, aby sme životu dali zmysel. Ale aj keby sme ju nenašli, nebude to tragédia, ak to tak malo byť...
Písmo mám rád, Veľpieseň som si čítal viac krát, vidím v nej mystické obrazy o budúcom vtelení Krista.
PPS: Ty mi pripadáš ako vychovávateľ diskutérov a recenzent ich príspevkov na fóre. Nenechal si na mne nitku suchú. Ale ja som sa sem prišiel len porozprávať a nie pobiť sa.
Ahoj