Frederic Martel: In the Closet of the Vatican

[jurov]

Investigatívny novinár sa podujal zistiť odpoveď na otázku, ako je možné že najväčšia prekážka svetových práv LGBT je skupina z veľkej časti homosexuálnych mužov? Roky zbieral stovky rozhovorov vo Vatikáne aj na celom svete. Odkrýva kultúru tajností, dvojakého života, ktorá začína už v seminároch, a ktorej výsledkom je že najviac homofóbni cirkevní predstavitelia sú často sami gejovia. Vyvetrať tento "closet" sa snaží aj pápež František.

Asi si knižku kúpim, máte niekto tiež záujem?

https://bloomsbury.com/us/in-the-closet ... 472966148/

Recenzia: https://www.abc.net.au/religion/fr%C3%A ... t/10843678

Doplnenie vďaka Peťovi S.: nevedel som že kniha vyšla až v 8 prekladoch naraz. mimo angličtiny je názov "Sodoma".
Info v češtine: http://www.christnet.eu/clanky/6190/v_d ... sodoma.url

[Sebastian.RCC]

To je zaujímavý pohľad, že my katolíci sme najväčšou prekážkou pre iných homosexuálov. Veď nikomu nebránime ako chce žiť, rozhodnutie je na ňom.
Áno, v Cirkvi môže byť dosť gejov, veď je to priestor vytvorený aj pre nás, dá sa povedať prednostne pre nás. Ďalšia vec je, ako sa k problému postaví takto povolaný; môže byť agresívne proti, môže byť otvorene za, alebo žije pokryteckým dvojitým životom. Alebo žije v tichu svojho kríža ako omilostená duša. Je to o ponuke a voľbe, alebo o viere...

[jurov]

Nerozumiem čo chceš povedať ťým že "veď my katolíci nikomu nebránime ako chce žiť". Je napríklad strašne veľa rodičov - katolíkov - ktorí, vychádzajúc z u nás bežnáho výkladu tradície a Katechizmu, bránia svojim inak orientovaným deťom žiť ako chcú. Vyvrcholí to niekedy až vyhnaním z domu, v Čechách mali aj samovraždu ak si pamätáš.

Ten pokrytecký dvojitý život gejov v Cirkvi je, nie že môže byť, ale je veľký problém. Pridal som českú info do prvého príspevku tam je pekne zrhnuté prečo. Keď táto rana konečne praskne a vyčistí sa, tak určite odľahne aj ľuďom ako ty ktorí chcú žiť v tichu svojho kríža ale nenachádzajú pochopenie.

[Sebastian.RCC]

Preto takto píšem, lebo ja som konvertita so sekulárnou výchovou z neveriacej rodiny. Raz mi mama medzirečou povedala, že jej by nevadilo keby som bol taký (gay).
Inak, ani sa tým rodičom nedivím, majú svoje presvedčenie alebo názor (a nemusia byť vždy nábožní), lebo každý dúfa že jeho odrastený potomok sa vo svete uplatní, bude zdravý, založí si šťastnú rodinu a prídu vnúčatá. Je na deťoch, ako skutočnosť svojej inakosti zvládnu a či rania svojich rodičov vyjavením tajomstva. Je tiež otázne ako to skormútení rodičia prijmú, či to aj napriek svojmu odlišnému pohľadu dokážu akceptovať. Môže nasledovať dohováranie, ultimáta, radikálne kroky...
To, že ako gay vždy nenájdem pri spoluveriacich plné prijatie a dôveru je asi normálne, ľudia majú obavy, predsudky, aj averziu, a s tým nič nespravíš. Asi aj my sami sa máme zmieriť s realitou, aká je. Ale nemyslím si že by tu bol na vine katechizmus, ale bežná ľudská nedokonalosť.
Aj keď pápež urobí čo treba, nič neobvyklé sa tým neudeje a RKC pôjde ďalej so svojim tradičným názorom, ako to máme v katechizme. Tak ako by sa Cirkev mala nahlas vyjadriť proti zlu zo sveta, aktuálne u nás napríklad proti neonacizmu, tak by sa mala jasne vyjadriť aj proti ostrakizovaniu homosexuálov zo strany ostatného spoločenstva a viac sa im venovať. Aj keď to nikdy nebude ideálne.

[jurov]

To je zaujímavé. Predstav si keby sa ti splnil sen a mal by si ženu a dieťa, lenže v puberte by prišiel synov alebo dcérin coming out, tiež by si zvolil "dohováranie, ultimáta, radikálne kroky..."? Bral by si to ako že oni ťa tým ranili? Prečo?

[Sebastian.RCC]

Neviem sa celkom do toho vžiť, ale jedno by mi to nebolo, nebol by som tomu rád. Vzrástli by moje obavy o dieťa, starosti čo s ním bude, aký bude mať takto život. Myslím že by som ho mal ešte radšej a venoval by som mu viac pozornosti, pritom by som ho ale rešpektoval. Určite by som sa ho pokúsil nejako poučiť, neobišlo by sa to bez vážnej debaty, ale nešlo by o nátlak a vyhrážanie. Možno by som tým trpel viac než on sám, neviem...
Nechcem si to ani predstavovať, keď si spomeniem čím všetkým som musel presť ja, nikto netuší akou temnotou som blúdil, kým som stretol to Svetlo... Keby som musel prežiť svoj život znovu, myslím hlavne tých prvých dvadsaťtri rokov, asi by som zomrel od hrôzy ešte v lone matky. Bože, už nikdy...
Posudzujem to podľa mojich skúseností, hádam tu budem pochopený.
Dobrú noc

[jurov]

Prepáč ak som sa dotkol citlivého miesta, zdalo sa mi že ako keby ten drastický prístup voči deťom ospravedlňuješ. Som naozaj rád že to tak nie je, že by si sa snažil venovať im pozornosť!

Môj názor na to čím je odmietanie homosexuálov spôsobené je že to síce je ľudská nedokonalosť ale je formovaná okolitou kultúrou. Kde spadá aj cirkevná komunita (aj napríklad gej komunita ale s tou človek prichádza do kontaktu až neskôr). Zmena kultúry k liberálnejšej veľa spraví.

[Sebastian.RCC]

To je v poriadku, ja nie som na seba citlivý, neurazím sa. Deti nebudem mať, ale keby som mal, veľmi by som ich mal rád a snažil by som sa ich čo najlepšie pripraviť do života. Moju rodičovskú lásku by nenarušilo nič, žiadny ich prešľap, u mňa by mali dvere vo dne v noci otvorené.
Ktovie, možno tí kresťania čo tu nemali vlastnú rodinu, raz budú mať deti v Nebi, to sú tie vymodlené vykúpené duše zo sveta. Veď všetko svoje pozemské trápenie obetujeme a modlíme sa za spásu duší, ale je to nezištné, bez nárokov.
Vylúčenie až prenasledovanie homosexuálov zrejme existuje aj v primitívnych kultúrach a v pohanských náboženstvách (nie som v tomto smere veľmi sčítaný), oproti tomu autentické kresťanstvo síce so všetkým nesúhlasí lebo má prikázania, ale na druhej strane má aj jasný príkaz bezpodmienečnej lásky k blížnemu.
Liberalizmus káže tolerantnosť a bráni práva, ale rozdelenie a zlobu zo spoločnosti neodstráni, ako to vidno aj u nás. Tu iste nevystačíme so zákonodarstvom. A ešte dostáva výčitky že je voľnomyšlienkárstvom s hodnotovým minimalizmom, že je to rozpustilosť bez väčšieho pozitívneho vplyvu a spoločenskej vážnosti.
My kresťania k správnemu životu snáď nepotrebujeme ako doplnok žiadnu sekulárnu ideológiu, ako napríklad socializmus alebo liberalizmus, lebo kresťanstvo, obsahujúce všetky základné hodnoty, bohato stačí. Ani na nijakého politického vodcu sa nespoliehame, lebo už máme svojho učiteľa a Pána. Toto tu môže vyznievať neprimerane radikálne, no v podstate je to hlboko pravdivé a vekmi odskúšané.
Ahoj

[jurov]

[Sebastian.RCC]

Odskúšané to iste je - a samozrejme nielen mnou "na vlastnej koži", veď máme zástup svätcov a nakoniec vieme to aj z Písma, čítaním o prvotnej Cirkvi. Pre zaujímavosť http://www.zivotopisysvatych.sk

Kesťanstvo je jednoduché, je to život pre druhého, ktorým je blížny a Boh... Čo sa formy viery týka, je to vec osobného porozumenia, takže medzikonfesionálnym polemikám sa pokiaľmožno vyhýbam.
Chápem prečo majú nielen katolíci vždy pokušenie zlučovať vieru s politikou, ale tomu neverím a neočakávam taký raj na zemi. A už vôbec nie skrze národný socializmus s kresťanským štítom. Bola to obrovská chyba, a nepoučili sme sa?

Mimochodom, našiel som na nete tento link, veľmi by som chcel týmto úbohým ľuďom aspoň trochu pomôcť, keby sa nejako dalo
https://utecenci.kbs.sk

Idú voľby - koho voliť za prezidenta? F. Mikloško sa mi pozdáva, je známy, rozhľadený a má charakter.