Ahoj Dominik,
Vďaka za otázku, som strašne rád, že si si sem našiel cestu a nebál si sa ju spýtať.
Dokážem sa stotožniť, lebo aj ja som býval aktívny vo farnosti - viedol som stretká a aj detské tábory - a Tvojou dilemou sme si prešli - alebo prechádzame - asi každý z nás.
Osobne sa s totožňujem s Ferovým názorom: Je lepšie žiť v trvalom a milujúcom vzťahu, než trpieť v celibáte, ku ktorému nemám povolanie, vôľu, či silu.
Toto, čo tu napíšem, môže byť pre niektorých ľudí, aj tých, čo ma poznajú osobne, prekvapujúce:
Osobne toto už pre mňa nie je téma: už ma nezaujíma, čo si o mne cirkev myslí (a nemyslím si, že Boh sa na mňa bude mračiť, ak budem žiť vo vzťahu s osobou rovnakého pohlavia, so všetkým, čo k tomu patrí, so všetkými právami aj povinnosťami), snažím sa žiť tak, aby to bolo na radosť a úžitok mne samému, Bohu a ľuďom okolo mňa.
Seba som nedal na prvé miesto preto, že by som bol egoista, ale preto, lebo reálne som to ja, kto rozhoduje o tom, aké skutky cez ten deň vykonám/nevykonám, cez to všetko, že sú informované vierou v Boha.
Čo sa týka sviatostí - ako Ti už viacerí predo mnou napísali - aj ja ich považujem za dôležité, a ten rozpor, ktorý pocituješ - buď sviatostný život alebo život s milovanou osobou - nie je správny.
No to nie je Tvoja chyba, že ho pociťuješ, to je chyba momentálneho nastavenia pravidiel v Cirkvi, ktoré Ty však nezmeníš.
Preto sa prikláňam k tej citlivej rade, ktorá tu už zaznela od viacerých - pozri sa do svojho vlastného vnútra.
Osobne, ak by som nemal priateľa, chodil by som ku sviatostiam. Ak by som ho mal, snažil by som sa využívať ostatné duchovné spôsoby, ktoré sú mi stále otovrené - adorácia, duchovné prijímanie.
Ja už do kostola nejakú tú dobu nechodím, lebo sa nedokážem odosobniť od toho, čo sa v poslednej dobe v slovenskom katolíckom prostredí stihlo zomlieť - od toho hlúpeho listu o "kultúre smrti" od našich pastierov až po nechutné referendum, ktoré sa snažilo ľuďom nahuckať, že ak si vážia klasické heterosexálne rodiny, automaticky musia byť proti tým ostatným a naopak - takže skôr sa snažím zariadiť si svoj "sekulárny" život a momentálne vieru neriešiť.
Ale to sú moje problémy a neznamená, že ich musíš mať aj Ty
A celé to ukončím takým krátkym citátikom a, podľa mňa, príhodným článkom:
"Náboženstvo a sexualita sú dve najmocnejšie sily života.
Kto ich považuje za zásadných protivníkov, učí večnému rozdvojeniu duše." (Walter Schubart)
http://www.advocate.com/religion/2015/0 ... conference