článok v SME: Chceme patriť k civilizovaným krajinám?
Napísal: 25 Aug 2017, 18:25Chceme patriť k civilizovaným krajinám?
SME
Zdroj:
Vášnivé diskusie, ktoré opäť vyvolal Dúhový pochod, som sledoval s istým odstupom. Z pokojnej zátoky chorvátskeho mora, kde som trávil dovolenku, sa celý ten rozruch zdal miestami až surreálny. Prečo náš štát nedokázal už dávno prejaviť aspoň elementárny rešpekt voči tým párom rovnakého pohlavia, ktoré si želajú právne upraviť svoje spolužitie? Nikomu by z koláča neubudlo, väčšina by to nijako nepocítila a tým, ktorých sa to týka, by to uľahčilo život. Celá LGBTI komunita má však smolu, že sa ocitla v centre hneď niekoľkých ideových konfliktov, ktoré polarizujú spoločnosť. Zdá sa, že pri tejto téme už ani nejde o životy reálnych ľudí, skôr o dejinné ideologické vojny – Západ verzus Východ, minulosť verzus budúcnosť, veda verzus predsudky. Tektonické čiary týchto konfliktov vedú naprieč celou spoločnosťou a prejavujú sa aj v iných oblastiach, sexuálne menšiny to však schytávajú takmer zo všetkých strán. Schytávajú to od tých, ktorí majú pocit, že Slovensko treba brániť pred vplyvom prehnitého Západu. Stávajú sa rukojemníkmi v súboji konzervatívnych náboženských prúdov s liberálnymi prejavmi modernity. Predhadzujú ich ako odstrašujúci príklad tí, ktorých agendou je nedôvera k zrýchľujúcemu sa vedeckému poznaniu, najmä ak jeho výsledky spochybňujú tradičné videnie sveta. Spor sa za posledné roky stal príliš únavným, polarizovaným a iracionálnym, aby sa dalo v dohľadnom čase očakávať rozuzlenie, ktoré by umožnilo vnímať ľudské osudy, ukryté za ideologickými bojmi. Ukazuje sa, že spoločenská diskusia nie je všeliekom, najmä ak ide o otázky ľudských práv a ľudskej dôstojnosti. V tejto súvislosti mi napadá iná téma – trest smrti. Na Slovensku dlhodobo vychádzala v prieskumoch verejnej mienky vysoká podpora trestu smrti a viem si živo predstaviť, ako by sa požiadavka na jeho znovuzavedenie zmenila na zásadný civilizačný problém, ak by sa toho chytili šikovní populisti (napríklad Fico sa o to svojho času aj pokúšal). Našťastie medzinárodné dokumenty, ktoré Slovensko podpísalo, túto tému otvárať neumožňujú. Vďaka tomu sme ušetrení traumatizujúcich úvah o tom, ako sa naša spoločnosť rúti do záhuby odvtedy, čo zločincov nelámeme v kolese. Niekedy je dobré jednoducho vedieť, že ak chcete patriť k vyspelým civilizovaným krajinám, sú témy, o ktorých nemá zmysel viesť diskusie. Ukazuje sa ako vysoko pravdepodobné, že aj uznanie práv LGBT ľudí nebude na Slovensku výsledkom zmysluplnej spoločenskej diskusie, ale postupne sa zvyšujúcej naliehavosti jednoduchej otázky – chceme patriť k civilizovaným krajinám?
Matúš Ritomský
Autor je publicista
SME
Zdroj:
Vášnivé diskusie, ktoré opäť vyvolal Dúhový pochod, som sledoval s istým odstupom. Z pokojnej zátoky chorvátskeho mora, kde som trávil dovolenku, sa celý ten rozruch zdal miestami až surreálny. Prečo náš štát nedokázal už dávno prejaviť aspoň elementárny rešpekt voči tým párom rovnakého pohlavia, ktoré si želajú právne upraviť svoje spolužitie? Nikomu by z koláča neubudlo, väčšina by to nijako nepocítila a tým, ktorých sa to týka, by to uľahčilo život. Celá LGBTI komunita má však smolu, že sa ocitla v centre hneď niekoľkých ideových konfliktov, ktoré polarizujú spoločnosť. Zdá sa, že pri tejto téme už ani nejde o životy reálnych ľudí, skôr o dejinné ideologické vojny – Západ verzus Východ, minulosť verzus budúcnosť, veda verzus predsudky. Tektonické čiary týchto konfliktov vedú naprieč celou spoločnosťou a prejavujú sa aj v iných oblastiach, sexuálne menšiny to však schytávajú takmer zo všetkých strán. Schytávajú to od tých, ktorí majú pocit, že Slovensko treba brániť pred vplyvom prehnitého Západu. Stávajú sa rukojemníkmi v súboji konzervatívnych náboženských prúdov s liberálnymi prejavmi modernity. Predhadzujú ich ako odstrašujúci príklad tí, ktorých agendou je nedôvera k zrýchľujúcemu sa vedeckému poznaniu, najmä ak jeho výsledky spochybňujú tradičné videnie sveta. Spor sa za posledné roky stal príliš únavným, polarizovaným a iracionálnym, aby sa dalo v dohľadnom čase očakávať rozuzlenie, ktoré by umožnilo vnímať ľudské osudy, ukryté za ideologickými bojmi. Ukazuje sa, že spoločenská diskusia nie je všeliekom, najmä ak ide o otázky ľudských práv a ľudskej dôstojnosti. V tejto súvislosti mi napadá iná téma – trest smrti. Na Slovensku dlhodobo vychádzala v prieskumoch verejnej mienky vysoká podpora trestu smrti a viem si živo predstaviť, ako by sa požiadavka na jeho znovuzavedenie zmenila na zásadný civilizačný problém, ak by sa toho chytili šikovní populisti (napríklad Fico sa o to svojho času aj pokúšal). Našťastie medzinárodné dokumenty, ktoré Slovensko podpísalo, túto tému otvárať neumožňujú. Vďaka tomu sme ušetrení traumatizujúcich úvah o tom, ako sa naša spoločnosť rúti do záhuby odvtedy, čo zločincov nelámeme v kolese. Niekedy je dobré jednoducho vedieť, že ak chcete patriť k vyspelým civilizovaným krajinám, sú témy, o ktorých nemá zmysel viesť diskusie. Ukazuje sa ako vysoko pravdepodobné, že aj uznanie práv LGBT ľudí nebude na Slovensku výsledkom zmysluplnej spoločenskej diskusie, ale postupne sa zvyšujúcej naliehavosti jednoduchej otázky – chceme patriť k civilizovaným krajinám?
Matúš Ritomský
Autor je publicista