Podobne ako on nesúhlasím so školskou výukou založenou na ideológii a nie na faktoch (zažil som na vlastnej koži), a to ani keby tá ideológia nám bola priaznivo naklonená.
Som si istý, že dávať chlapcom nasilu na hranie bábiky, keď sa chcú hrať s autíčkami, je rovnaká blbosť, ako naopak.
Takisto, tvrdiť deťom, že si niekto môže vybrať rod, keď tomu nič nenasvedčuje, by bolo proste ideologické klamstvo.
Ale napríklad povedať deťom, že to nie je nič zlé, ak sa chlapci chcú hrať s bábikami, alebo že sa môže stať, že sa niekto cíti byť iného rodu, než vyzerá byť, môže byť veľmi oslobodzujúce.
A so sexuálnou výchovou a ukradnutým detstvom je to komplikovanejšie, než si on (hoci odborník) myslí. Prekvapuje ma, že úplne ignoruje fakt, že deti dozrievajú rôznym tempom a majú rôzne libido a sexuálny temperament či predstavivosť - a to aj po puberte, ale aj pred ňou.
Takže čo pre jedno dieťa môže byť "too much information", to pre iné dieťa v tom istom veku môže byť "too little, too late". A ako to rozoznať, to naozaj neviem. Často to nevie ani rodič, nieto ešte učiteľ.
Inak súhlasím aj s tým, že výchova k sexualite by sa mala vždy zasadiť do kontextu výchovy ku vzťahom, ktorá je dôležitejšia (a tiež absentuje).
Len pritom neslobodno tajiť, že ľudská sexualita sa prejavuje aj mimo vzťahov. Lebo taký tínejdžer, ktorý žije v stave permanentnej nadržanosti bez konkrétneho objektu, by si inak mohol začať myslieť, že je nejaký divný, hoci je práveže normálny
