Neplačte mamičko - vysvetlenie textu?

[Dubravcan]

[jurov]

Ja to beriem ako lyrickú pieseň (snáď si ešte pamätáš keď ste sa na literatúre učili rozdiel medzi lyrikou a epikou) kde netreba hľadať nejaké logické súvislosti.

Nie som teológ tak sa zdržím akéhokoľvek vysvetľovania k anjelom. Výsledok môže byť napríklad - niečo síce vysvetľuje ale vyvoláva ďalšie otázky. Podľa mňa snažiť sa logicky uchopiť duchovné sféry je plytvaním času, ak nie hazardom s vlastným duševným zdravím.

[Ester]

Ľudia majú kadejaké zážitky, aj skúsenosti, akokeby cítili, že je tu niečo, čo ich presahuje či čomu nerozumejú. Predsa však majú potrebu o tom hovoriť, zdieľať to, možno im to nejako pomohlo a tak v dobrej viere, že to napr. snáď pomôže aj druhému, o tom rozprávajú. Používajú na to jazyk, ktorým zvykli popisovať fyzický svet. Hľadať v tom však logiku, brať to doslovne, to často môže viesť celkom mimo.

Akokeby sme chceli riešiť otázku, že koľko anjelov sa vojde na špičku noža.

Hraničné oblasti niektorých vied, napr. matematiky, s tým majú tiež zvláštne skúsenosti. Niečo málo z toho sa dá zachytiť ak sa bavíme o svete množín. Zvlášť množín, ktoré majú nekonečne veľa prvkov, trebárs množina prirodzených čísel, množina párnych prirodzených čísel, nepárnych prirodzených, atď. Naše mysle sú zvyknuté fungovať iba čisto v konečných dimenziách a tak na evidentné rozpory narazíme hneď. Je taký triviálny dôkaz, ktorý presvedčí, ako naše myslenie je obmedzené na konečnosť. Pripustiť výsledok dôkazu ako logický je však pre našu myseľ celkom nelogické. Tak teda kde je pravda? Pravdou je napr. to, že sme ľudia s obmedzenou schopnosťou poznania, porozumenia. A naše mysle sú ešte často aj ovplyvnené chémiou, hormónami, pocitmi, únavou či nadšením.