Karol Sudor, vyvážene o dnešných trochu pride-crazy dňoch.

[matus]

- plne zdieľam jeho názor a posúvam ho ako som ho dostal:

"Verona Šikulová si dovolila mať názor - aj drží gayom a lesbám palce, aj ich dúhový pride nepovažuje za celkom kóšer zvládnutú akciu. a napísala to do novín. síce do trafených, ale predsa. a to sa nesmie. to sa trestá urážaním, ponižovaním, blokovaním.
všelijaké dúhové a riečanské vám následne vysvetlia, kde je sever. mám chuť na to isté. nech si ma tí, čo nepripúšťajú iný názor, bloknú.
pride chystá svoj siedmy ročník. usporiadatelia by už mohli vedieť, že tadiaľto cesta k presadeniu ich požiadaviek nevedie. logika hovorí, že ak sa takto roky nedarí presadiť ani ň z toho, čo požadujem, treba zmeniť stratégiu. jasné, ak stačí pár fotogalérií v médiách, všetko v poriadku, organizátori však deklarujú iné.
v tejto komunite sa kritika nenosí. skritizovať akýkoľvek atribút "prajdu" je osobná urážka. môžete to myslieť akokoľvek dobre, nemáte nárok. inak ste militantní katolíci, chromíkovci, ľudia, čo nič, nepochopili, primitívi, ktorí ubližujú a ktovie, čo iné.
že snahy danej komunity ignorovala aj jednofarebná vláda smeru (jediná šanca na presadenie toho, čo chcú), ich nevyrušuje. myslia si, že v kombinácii toho istého smeru, bigotnej sns a šialeného mosta to bude inak. heuréka.
mám dosť kamošov a kamošiek z lgbt komunity, aby som mohol pokojne napísať, že väčšina z nich na pride zvysoka serie. na to dokonca ani netreba mňa, stačí si vypočítať, koľko by ich na pride optimálne malo byť, ak tvoria štyri percentá spoločnosti.
jeden z ich zástupcov ma pritom presviedčal, že ich je v spoločnosti desať percent. kde sú tie státisíce? žeby mali pride v paži? až toľkí? lebo v ba aj košiciach sa ich schádza koľko? promile? a aj to je medzi nimi solídna časť hetero, ktorí s nimi sympatizujú. viem to, bol som na troch "prajdoch" osobne (odkaz pre nariekajúce dúhové a riečanské, že šikulová nebola).
s mojou drahou ženou máme veľa kamošov homošov. aj tu, okolo krtíša. žijú v pároch, vychovávajú deti (šok, čo?), nie sú o nič promiskuitnejší ako hetero kolegovia. normálni ľudia. debatujeme často. veľmi často. ich názor je, že pride nepotrebujú. keď ich oslovím s prosbou o rozhovor do novín, len sa smejú - a načo? časti z nich pride doslova prekáža, časti je to jedno.
pamätám si, ako práve militantná časť lgbt komunity (čírou náhodou účastníci "prajdu") doslova vyhnala z blogu jedného z našich najlepšich blogerov. poznal som ho osobne. dovolil si však mať svoj vlastný názor - s priateľom žije na dedine, žiadne problémy nepociťujú, nič im nechýba, okolie na dedine ich toleruje, pride nepotrebujú.
diskusia pod článkom z nich urobila špinavých zradcov vlastnej komunity. chalan svoj blog radšej zrušil, neustál tú nenávisť "vlastných".
s odstupom rokov si dovolím zverejniť mail, ktorý mi vtedy napísal:
"Keby som mal charizmu aktivistu a odvahu politika.
Pán Sudor, poďakoval by som ľuďom v tejto krajine a sklonil by som sa pred každým jedným, ktorý počas svojho života zmenil, alebo upravil svoj názor k homosexualite smerom k tolerancii.
Keby som mal charizmu aktivistu a pevnosť politika, povedal by som ľuďom o svojom najvnútornejšom šťastí, ktoré prežívam vždy, keď sa človek zastane človeka. A za každý internetový príspevok, kde víťazí tolerancia. Opísal by som, ako sa niekde v hĺbke mňa vždy rozžiari nová hviezda, keď počujem priateľov hovoriť o homosexualite s pochopením. Ich rozhorčenie voči netolerancii druhých je pre moju dušu ten najkrajší balzam.
Spomínam si na seba v puberte, kedy jediný verejný obraz o homosexuáloch nastavovala nejaká humorná dvojica v slovenskom rozhlase. Spomínam si na svojich rodičov, ktorí zhrození a ovplyvnení touto reláciou celé noci plakali, že jediné, čo ma čaká je výsmech. To nevedeli, že sa mi deti smiali, naháňali ma a bili už vtedy. Poznáte ten pocit, keď utajíte vlastné utrpenie, len preto, že viete, že tým ublížite druhým? Keď sa rozhodnete, že si to radšej pretrpíte všetko sám a v tajnosti?
Tolerancia bola vtedy otázkou rebelstva. Bol som presvedčený, že v dospelosti budem musieť z tejto krajiny odísť.
Ale dnes sa mi už nikto nesmeje. A ja žijem stále tu. Rodiny mňa a môjho priateľa sa roky stretávajú a sú k nám plní lásky. A to pre všetkých sme boli akási nepríjemná obtiaž. Každý z našich príbuzných si musel prejsť vlastným príbehom. Vlastným testom: čo o nás povedia susedom a známym.
Aké jednoduché byť gayom a povedať že ma nikto nezaujíma. Ale absolútne nikto nepíše o príbuzných, rodinách, rodičoch, ktorí si prešli kvôli nám rovnakou traumou. Myslíte si, že je to jednoduché? Nikto sa im nikdy verejne nepoďakuje. A pritom mám niekedy pocit, že oni to zvládli lepšie ako ja.
Keby som mal charizmu aktivistu a pevnosť politika, sklonil by som sa pred každým členom našich rodín, ktorí nás milujú natoľko, že kvoli nám prekračujú svoje vlastné hranice uvažovania. Sklonil by som sa pred každým, kto nás neodsúdi, lebo ja si pamätám, keď to dokázal len málokto.
Dnes je moderné mať názor. Stáť si za svojim. Nediskutuje sa za účelom pochopenia, ale za účelom presadenia seba. Ale kebyže majú mať tento postoj všetci, nikdy sa nestaneme tolerantnejšími.
Pán Sudor ja som pochopil, že jediné, čo spraví túto spoločnosť šťastnejšiu, je ochota meniť vlastné názory. Ja som si zažil, aké to je, keď viac ako naše názory je pochopenie. Pochopenie pre druhého človeka, pre jeho chyby, pre jeho slabosti, pre jeho potreby. To je princíp vďaka ktorému teraz ja môžem so šťastím žiť v tejto krajine. Princíp: že ma niekto pochopil. Nemusel, ale urobil to. A to je ten najkrajší pocit na svete.
Keby som mal charizmu aktivistu a pevnosť politika toto všetko by som ľuďom povedal. Ibaže ju nemám. Pekný deň..."
na záver - áno, kritizujem tých, čo sa neustále dožadujú tolerancie od zvyšku spoločnosti. tí, čo sa idú zblázniť za to, aby ich iní pochopili, lenže maj iný názor na pride (nie na samotné ich požiadavky, s ktorými súhlasíme) a označia ťa za človeka s rétorikou koncentrákov. nadávajú na chromíka a pritom sú jeho odrazom. také je to jednoduché.
moja drahá a múdra manželka to riekla skvele - "odpaľujú vlastných. nás, čo pri nich stojíme. ich problém." (z facebook)

[jurov]

Ja som nepochopil čo pani Šikulová vlastne chce, môžeš mi to aspoň ty Maťo objasniť? Aby na prajd zaviedli dresscode? Aby to už prestali robiť lebo na Smer to neúčinkuje? Jooj na nich toho neúčinkuje...

A použitie ako argumentu fotiek z Prahy kde boli 2 latexáci a ďalších možno 50 výstredne oblečených z 35000 účastníkov (keď ani Duka si hneď nič nevšimol ) nie je náhodou "kto chce psa biť, palicu si nájde"?

[matus]

A hlavne prosím! - Žiadna politika Juro! Veď práve preto tá reakcia... Otázka (na ktorú sa pýtaš), na ktorú nepriamo odpovedá svojim spôsobom Šikulová je, či tieto parády v konečnej miere pomáhajú nám..? A pomáhajú, a v čom?? Na maškarády nie som (nie len ja, a nie aj mnohí, len promile), tak ako aj moja komunita, ktorá je oproti mne dosť navrh v inteligencii a integrácii... Ok - ak má rád niekto exhibíciu ako spôsob vlastného sebapotvrdenia – beriem to... To však mnohí z nás neberú...opakovane, promile? - a mnohí to je reál

A ako chalan, ktorý si žije svoje a je sám aspoň na málo „integrovaný“ – nemám potrebu sa takto prezentovať... Pýtam sa často, nevedie tento pochod len k vzájomnému oddeľovaniu?...ok..skupinky, skupiny, mať svoje miesta na „spolčá“... Kde je však túžba po vzájomnom prijatí? (dosť o tom diskutujeme v ZA – a to si píš, že nie o bublifukoch )... Tieto aktivity mali svoj význam, ich vzorce sa však nedajú aplikovať na dobu súčasnú...Sú až príliš úsmevné... Toľko neistoty z toho dýcha, že až...

V čom sú tieto aktivity prínosné (rovnako ako pochodovanie za rodinu) ? Pochodovali vždy "masi"...– Čo nás tak zneisťuje, že by sme sa mali takto prezentovať?... Mňa okolie prijíma aj napriek týmto aktivitám..A ak by som sa im javil ako dnes mnohí pochodujúci - neprijímu ma! (algoritmus?)
V mnohom sme smiešni až príliš smiešni... A Duka je out - o tom niet reši

[jurov]

[matus]

Ahoj. Prepáč Jurov, ak som predchádzajúci koment viedol tak trochu po svojom... Áno, mom. som v mode - ako asi každý v mojom veku, kladenia si otázok. Mám 25... bolestné obdobie... Mnohé hľadám, na mnohé sa pýtam... A priznám sa otvorene som zneistený... A aby som to plodne a k chápavosti prepojil, ja aj ty sme na tej istej lodi, tej istej palube. Nerád by som teda šiel proti svojim...proti tebe... Sme svoji!

Avšak! K tvojim otázkam, postrehom...

„ako chceš oddeliť LGBTI páry a politiku? To je podľa mňa podobne márne ako oddeľovať hriešnika a hriech.“

Považujem toto vyjadrenie až za príliš zúžené. Má byť politika tým jediným spásonosným reálom, ktorý mne, tebe, inému umožní žiť svoje práva? Chápem, že je v mnohom potrebné zmeniť podmienky... a aj to bude treba! Bojom to však dnes nedosiahneme (skupinkovním sa..)... Stavanie skupiny proti skupine je kontraproduktívne... A spájať to s biblickými veršami (o hriechu a hriešnikovi) je trochu out... Nemyslíš? V mnohom, nás (v skupine) k tomu pre mňa nie easy spôsobu náhľadu na život, vedie náš „teo-psychológ“... Tie pecky na našich stretkách... To ma učí vo veľa k náhľadom...A sám aj tak ešte mnohému nerozumiem...Veď asi podobné zažívate vy v Bratislave... Je to však osviežujúce, pretože nič nie je isté.. „Istá“ je len láska, neha, prijatie...Skrz neistotu..

„Ja mám sklony myslieť si že je nás tak málo, že je to všetko nanič. Pochod mi v tomto pomáha, ťažko si viem predstaviť ako ináč by to mohlo fungovať.“

A nie je v tomto súvetí kopec neistoty z tvojej strany? A aj mňa zabolelo... Myslieť si, že je nás málo? Je nás dosť...! Len nie každý ide s davom... A poviem to, spoznal som takých o ktorých som si to ani nemyslel (mal som asi šťastie ako asi asertívny mladík)... A akí oni - mnohí gay -žijú život, že wow... A ako pomáhajú iným... Paradoxne mnohočetným rodinám...A pri tom sa milujú tak ako ja túžim milovať! (a nie som vôbec za pochody rodiny – rovnako to je out!!!) Pýtam sa- je až tak ťažké žiť seba samého vo vzťahu mimo skupiny? Mimo pochodovania? Avšak chápem, ako sám zneistený, že ti to dodáva nádeje - a voči tomu mám bázeň... Jurov a nebudem ako mlaďas protirečiť, mnohé si asi aj ja sám musím nahmatať...viem! A ako milujem farby a rôznosť... A ako túžim po plnom prijatí...Milovať!

„Pýtam sa často, nevedie tento pochod len k vzájomnému oddeľovaniu? Máš konkrétny príklad? Napríklad keď po referende za rodinu pochod nebol. Pomohlo to nejako? Všimol si to vôbec niekto ako ústretový a prínosný krok? Nemám ten pocit.“

Mám, namiesto stavania sa face to face –sa navzájom stretávať. To ako mladý robím ja vo svojej rodine, u priateľov... Nemanifestujem sa, som len s nimi... Neisto seba zdieľam (a aké je to často boľavé..).. Prosím, referendum o rodine nespomínaj... o ňom sme strávili hodiny diskusií..áno, bolo zbytočné a polarizujúce... Hlúpe! Ale takí my predsa nechceme byť. Či? „Milujme, majme odvahu vstupovať do neistoty“ (teo-psychológ).

„Prosím rozveď - tým ľuďom okolo teba vadí čo presne? Ak sa verejne, vo všetkej slušnosti prezentuješ ako homosexuál? Ak by si sa ukázal na verejnosti v karnevalovej maske? Ak by si si verejne robil sám zo seba srandu? „

Propaganda s krucifixom alebo s dúhovou vlajkou je out. Mám blízko tej dúhovej, ale nerád by som vytváral napätie na druhej strane barikád...To bolí a nevedie to k vzájmnému prijatiu.. Tí, ktorí ma poznajú ako homosexuála, ma poznajú nie z pochodov a agitácií, ale skrz stretávky a nehu pochopenia... A majú ma radi! Apropo, mnohí z nich sú „agresívni“ heterosexuáli...

A ukončím môj výlev jedným mojim dojmom... Dnes sme mali neplánované letné-teplé stretko... A poslal som jednému z nás moje komenty, ktoré som písal Vám...a reakcia? Kámo pustil dokument z produkcie bbc...a odrovnal ma následne otázkou – „tak ako si na tom ty?“... len to, že som plakal... a veľmi som plakal...Pripájam link... Mám vás rád a fandím vám a ak som niekedy „nepríčetný“ je to omne... prepáč prosím.

e.r.m

https://www.youtube.com/watch?v=BR1YwJArgiU

[jurov]

To je všetko v poriadku, otázky k tomu patria v každom veku.

Pozor, nenapísal som že politika vyrieši všetko. Iba že podľa mňa nemožno riešenie od politiky oddeliť. A rozhodne áno, pre mňa ako introverta (vedel som o gejoch spolužiakoch už na strednej ale odvážil som nadviazať prvý kontakt až asi o 8 rokov neskôr) boli informácie o ľuďoch ktorí sa verejne angažovali veľkým povzbudením. Aj napríklad v Amsterdame vidieť naživo gej páry, aj staršie nielen nafotených modelov, vďaka tomu že sa "agresívne" prišli na prajd "pretŕčať"...to mi otvorilo oči.

Áno osobný rozhovor je bezkonkurenčne najlepší...ak je možný. Keď si niekto na základe pár fotiek hneď zafixuje homosexualita=BDSM (či nebodaj pedofília) a potom vníma akúkoľvek protiargumentáciu ako agresívnu..akože áno, určite sú aj bezohľadní LGBTI aktivisti, ale všetko s čím som sa zatiaľ stretol je prvý prípad. Napríklad facebookovú diskusiu Romany Schlesinger a spol. s pani Šikulovou som si prečítal celú a hoci bola dosť "na telo", urážky a ponižovanie som tam nenašiel.

Ešte na okraj mi tak napadlo prosím nabudúce neotvárať tému hneď s vyslovením očakávania že nejaká druhá strana bude "urážať, ponižovať a blokovať". Aspoň teda nie bez doloženia konkrétneho príkladu - inak sa dopúšťaš rovnakej generalizácie z akej obviňuješ druhých.

[matus]

Ahoj, algoritmicky trochu šleha, ale beriem to, a teda:

„Ešte na okraj mi tak napadlo prosím nabudúce neotvárať tému hneď s vyslovením očakávania že nejaká druhá strana bude "urážať, ponižovať a blokovať". Aspoň teda nie bez doloženia konkrétneho príkladu - inak sa dopúšťaš rovnakej generalizácie z akej obviňuješ druhých.“

V čom konkrétne na rozdiel od mnohých iných tu publikovaných tém? A nenarážam len na supov a ich vysedené vajcia... Hlavne nemaj zbytočnú neistotu, ktorú z teba cítim..(neustále bojovať za niečo.., ach jaj)... Ži - a maj rád, Jurov! – Mnohé sa následne posunie...Alebo čakáš rýchle, efekt. riešenia?..A aké tie riešenia majú okrajové podmienky?... Som mlaďas, ale nie hlúpučký

Neviem či si podstúpil alebo podstupuješ terapie?.. Ja áno a u ateistu, ktorý toleruje moju vieru - to ma sprvu dosť zneisťovalo...A tak tam zápasím, a ako...ha...
Doprevádza ma teda terapeut, nedáva rady... Najprv som bojoval, až kým som trochu pochopil, že ten "môj" zápas, boj - je len o mojom stave...(ako asi aj o tvojom..)
O mojej nevyrovnanosti... Viem (a to je ťažké poznanie), že ja sám som sám sebe pán... nič, nik viac.!! Samoš, okrem vzťahu - len vzťah ma dokáže niesť... A som rád, čo mom. prežívam...A možno aj práve preto tieto otázky...

Drž sa a bacha na algoritmické zjednodušenia - ja ako čerstvý absolvent techniky som k nim veľmi náchylný...

[jurov]

Keď mám stáleho partnera tak riešim spolužitie, zdravie, majetok, vyrovnávať sa s prístupom svojej rodiny, jeho rodiny...je toto tá neistota a hľadanie ktorú vnímaš u mňa? (Terapiou to nebude, žiadnej som sa nikdy nezúčastnil) Je to podľa teba naozaj tak zbytočné robiť niečo - snažiť sa o viditeľnosť a uznanie - aj smerom navonok k celej spoločnosti, mám radšej žiť a mať rád a len čakať čo sa následne posunie?

[matus]

Je mi cenné ako si to popísal, tú nehu a starosť o vzťah... To je mi tak blízke...